
Kroniky si chodia pozerať a študovať z nich najmä študenti, občas sa však prídu na svoju históriu pozieť aj ľudia z dediny, hlavne tí starší.
Aj keď Horná Mičiná pri Banskej Bystrici nedávno oslávila 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci, jej kronika zaznamenáva významné udalosti až od 50. rokov minulého storočia. Dar miestneho učiteľa, školská kronika, posunul písomnú históriu Mičinej o ďalších 30 rokov dozadu.
Pod podobu kroník sa podpisovala aj osobnosť kronikárov a doba, v ktorej zápisy vznikali. V roku 1930 bol v Hornej Mičinej ešte centrom pozornosti „tatíček“ Tomáš Garrique Masaryk, o vyše dvadsať rokov už obec úprimne oplakávala J. V. Stalina.
„Musela to stáť zvláštna sudička pri kolíske malého Tomáša. Udeliť niekomu i dar múdrosti i lásky ku vedám i teplo topiace tvrdý ľad…“ (zápis v kronike z roku 1930)
„S hlbokým žiaľom a zármutkom prijali sme správu o úmrtí nám a celým pokrokovým ľudstvom vrelomilovaného J. V. Stalina…. Smrť veľkého mŕtveho prispeje k nezdolnej viere v jeho nesmrteľného ducha.“ (1952-53)
Niektoré roky v kronikách vôbec nie sú zaznamenané. V školskej kronike z Mičinej chýba napríklad rok 1950. Neskorší zápis: „Učiteľka Anna Čukanová žiadne záznamy, čo by mohli slúžiť na vypracovanie správy, nezanechala.“
Inak je kronika zaujímavým čítaním najmä pre dobovú atmosféru. Čitateľ sa môže dozvedieť, že jedného pekného májového dňa sa učiteľ tamojšej školy zúčastnil na prednáškach zameraných na boj proti poverám a tmárstvu, ale aj to, že mičinské ženy sa musia neustále vzdelávať v zamestnaní i pre domácnosť: „Posledné im uľahčia kurzy. U nás sme ich mali neúrekom.“