„To je Dunaj, s tým sa nedá nič robiť,“ krčí ramenami Béla Bartalos zo Sapu v Dunajskostredskom okrese. Voda mu zaplavila takmer celý dvor a dokonca i časť domu. Z výrazu jeho tváre cítiť, že si so svojou manželkou na podobné udalosti už zvykol. Dá sa to vôbec? Nikdy im nenapadlo presťahovať sa? „Nie, prežili sme tu celý svoj život,“ tvrdí.

Na úseku Dunaja v Komárne namerali včera na poludnie 731 cm, od šiestej ráno tam platil 3. stupeň povodňovej aktivity. Okoliu Komárna však nehrozí povodeň, vyhlásenie 3. stupňa je odôvodnené iba výškou hladiny.

Zatiaľ čo v Komárne boli včera popoludní následky povodne badateľné len v záhradkárskej oblasti neďaleko Slovenských lodeníc, obce poniže Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros sú zaplavené takmer celé. Tak je to i v obci Sap.

Obyvatelia tejto obce majú ešte v živej pamäti povodeň z roku 1991. Tí starší však aj tú z roku 1965. Pán Bartalos spomína, ako vtedy z priečelia svojho domu tesne pod hrádzou pozoroval loď, plávajúcu po Dunaji. Na otázku, či si myslí, že neďaleká gabčíkovská hrádza plní funkciu ochrany pred povodňami, neodpovedá.

Zato obďaleč jeho domu, na hrádzi, postávajúci muži na ňu odpovedajú záporne. Rovnako ako ich sused i oni tvrdia, že si na podobné udalosti zvykli, a len ťažko ich čosi také ako povodeň prekvapí. „To najhoršie nás však ešte len čaká. Musíme počkať, kým opadne voda v Bratislave,“ dodávajú. Vladislav Vida, odstraňujúci následky povodne spred svojho domu, tvrdí, že povodniam sa nedá vyhnúť. Na presťahovanie vraj nikdy nemyslel, žije tu už štyridsať rokov. Voda mu zaplavila dvor i pivnicu.

Na južnej strane gabčíkovskej hrádze nebadať zvýšenú aktivitu v súvislosti s nečakanou udalosťou. V obci Bodíky niet po záplavách ani náznaku.

JOZEF ČAVOJEC