KARLA SCHWARZENBERGA si mnohí pamätajú z prvých rokov po nežnej revolúcii. Potomok starého kniežacieho rodu, ktorý z emigrácie podporoval disidentov, sa hneď po páde komunizmu vrátil do Československa. Dva roky pôsobil ako kancelár prezidenta Václava Havla. Vyštudovaný právnik a lesník dnes žije striedavo v Čechách a v Rakúsku, má české a švajčiarske občianstvo. Cíti sa Čechom. „Sme si takí podobní, až je nám to nepríjemné,“ povedal o Rakúšanoch a Čechoch minulý týždeň v Bratislave pri prednáške o vzťahoch Čechov a Rakúšanov.

Spory medzi národmi, podobné tomu, ktorého sme dnes svedkami pri diskusii o zrušení či nezrušení Benešových dekrétov, sú podľa neho do istej miery reakciou na zjednocovanie Európy. Zvýšené integračné úsilie vyvoláva reakciu – oživovanie problémov národnej identity. Hlavní politickí aktéri súčasnej Európy už nepatria ku generácii, ktorá má osobnú skúsenosť s druhou svetovou vojnou, mier už nie je pre nich určujúcou politickou prioritou. Preto sa odvážia vyvolávať duchov minulosti. Zjednotená Európa teda predovšetkým potrebuje presné spoločné pravidlá, hovorí v rozhovore, ktorý poskytol denníku SME.

Ako vnímate súčasnú diskusiu okolo Benešových dekrétov?

„Problém Benešových dekrétov ako problém vzťahov medzi Čechmi, respektíve Slovákmi, a Nemcami má svoju dlhodobú históriu. Nezačala sa v roku 1989 ani 1945 alebo 1938. Má to hlbšie korene. Aby sme ich mohli nájsť, musíme sa pozrieť až do 19. storočia, ako sa vyvíjali vzťahy medzi Čechmi a Nemcami. Ak to vytiahneme ako jednotlivý fakt, nemôžeme o tom rozumne hovoriť.“

Česká a Slovenská republika tvrdia, že Benešove dekréty nezrušíme, že sú už aj tak mŕtve. Je to podľa vás naozaj tak?

„Benešove dekréty vyhasli už tým, že ešte do spoločnej československej ústavy bola prijatá Listina základných práv a slobôd. Ale len ex nunc, nie ex tunc, povedané právnicky. Samozrejme, tým nestratili svoju pôsobnosť v období medzi rokmi 1945 a 1947.“

Sudetonemecké združenia v Rakúsku a v Nemecku oficiálne hovoria, že im stačilo ospravedlnenie alebo morálna satisfakcia. Dá sa veriť, že nebude nasledovať vlna reštitučných nárokov a súdnych sporov?

„Aj medzi našimi bývalými krajanmi sú veľmi rôznorodé názory, dnes je to ešte stále niekoľko stotisíc ľudí. Neexistuje jednotný názor, existuje len ten či onen názor, to si musíme uvedomiť. Ak niektorí hovoria, že im ide len o morálne zadosťučinenie, myslia to naozaj úprimne, iní to zas až tak úprimne nemyslia.“

Vaša rodina prišla po vojne o majetky v Čechách. Bolo to tiež na základe Benešových dekrétov?

„Nie. Neboli sme postihnutí Benešovými dekrétmi, prišlo to až trošku neskôr. Majetok sa nám snažili zhabať už na základe dekrétov, ale keďže strýko bol preukázateľne antinacistom, podporoval vládu v emigrácii, tak to nešlo. V roku 1947 museli vydať osobitný zákon vyrobený proti môjmu strýkovi – Lex Schwarzenberg 1947. Ale mal som aj príbuzných, ktorí boli vyhnaní.“

Česko, Maďarsko aj Slovensko sú pred voľbami. Myslíte si, že táto vlna vyťahovania problémov je len dôsledkom predvolebnej atmosféry a potom ustúpi?

„Dúfam v to, ale neverím tomu. Verím, že ľudská hlúposť je nekonečná.“

Často sa objavuje názor, že problémy sa vyriešia, keď budeme všetci v zjednotenej Európe. Veríte tomu?

„Do istej miery áno. Ale musíme si aj uvedomiť, že tiene minulosti človeka prenasledujú veľmi dlho. Nielen u nás, ale aj v iných krajinách často ovplyvňujú politiku udalosti, ktoré sa stali pred sto či dvesto rokmi.“

V súčasnosti sa diskutuje, aká má vlastne byť zjednotená Európa. V krajinách, ktoré ešte nie sú jej členmi, sa objavuje aj strach z ohrozenia tradičných hodnôt. Ktoré sú podľa vás všeobecné európske hodnoty?

„Rád by som to mal raz poriadne objasnené. Isteže, spoločné európske hodnoty sú tie, ktoré sa vytvorili dlhým vývojom k právnemu a slobodnému štátu. Kresťanstvo, grécka kultúra, rímska civilizácia, renesancia, osvietenstvo – to všetko vytvorilo to, čo je dnes duchovným svetom Európy a z toho vyplývajúcimi hodnotami. Ale keby som mal byť cynický, povedal by som: ‘Ďakujem vám pekne za európske hodnoty.‘ V 20. storočí sme v celej Európe dokázali, za akými hodnotami stojíme, a veselo sme sa povraždili. Pre mňa sú preto pravidlá dôležitejšie ako hodnoty. Spoločné pravidlá, na ktorých rešpektovaní sa národy a krajiny dohodnú.“

Je česká a slovenská spoločnosť pripravená akceptovať ich?

„Áno. V tomto som optimistický. Myslím, že nie sme horší od západnej Európy. Pozrite sa, čo sa deje v Severnom Írsku, čo v Baskicku, ani tam nežijú len svätí Európania. Musíme, samozrejme, ešte na sebe pracovať, ale myslím, že už je načase, aby sme boli súčasťou zjednotenej Európy. Keď som v západnej Európe, vždy sa rázne ohradím, ak sa niekto odváži označiť nás za nezrelých. To je hlúposť a lož.“