Thierry Henry s francúzskym trénerom Raymondom Domenechom.
FOTO - SITA
Ťažko sa rozbiehajúca francúzska futbalová kára dorazila až do Berlína. Po nutných opravách na začiatku turnajovej jazdy prišlo podstatné zlepšenie. Majstri sveta spred ôsmich rokov sa opäť pozrú do finále. Tentoraz európskeho. V jednom už proti Talianom nastúpili a zvládli ho. V závere európskeho šampionátu 2000 vyhrali 2:1 po predĺžení takzvaným zlatým gólom Davida Trezegueta, ktorý v Nemecku vysedáva iba na lavičke náhradníkov.
Ani v semifinále s Portugalskom sa francúzsky stroj nezasekol. Tréner Raymond Domenech dokonca vyhlásil, že to bolo ťažšie stretnutie ako proti Brazílii. Hoci jeho zverenci vyhrali iba 1:0, priebeh mali pod kontrolou. Finalista mal vo všetkých formáciách lepšie, vyzretejšie individuality.
Vzadu nekompromisného Thurama, v strede hravého Zidana, na špici obávaného Henryho. Trojicu, na ktorú sa postupne 'lepili' všetci ostatní. Francúzsko sa po zlom úvode šampionátu rýchlo spamätalo a v jeho závere opäť predvádza hru, vďaka ktorej s menšími odchýlkami triumfovalo na domácom šampionáte '98. Ľahký, kultivovaný, elegantný futbal, kde jeden obetavo zaskakuje za druhého.
Čerstvý finalista má vzácny zmysel pre kolektívne poňatie. V tom bol veľký rozdiel. Kým Deco, Maniche či Cristiano Ronaldo neúnavne sólovali a hrali predovšetkým na seba, trikolóra stavila na úplne opačnú kartu. Takáto hra, keď všetko do seba zapadá ako lego, Francúzom mimoriadne sedí.
Mužstvo spod Eiffelovky na predchádzajúcich majstrovstvách sveta v Japonsku a Kórejskej republike totálne zlyhalo. Nedostalo sa ani zo skupiny. V troch zápasoch nestrelilo ani gól. Obava, že by sa niečo podobné mohlo zopakovať aj v Nemecku, bola silná a citeľná.
Najmä hneď po bezgólovej remíze so Švajčiarskom. A ešte viac vtedy, keď Domenechov tím neudržal tesný náskok proti Kórejčanom. Stratil dva body a prišiel aj o vykartovaného Zidana. To bol vrchol zla francúzskeho futbalu, ktorý bol pomaly na odpis. Nudná, málo atraktívna hra nikoho nebavila. Na hviezdy padal prach.
Až potrebné víťazstvo o dva góly nad Togom naštartovalo majstra sveta. Prišiel veľký tresk. Neuveriteľné zomknutie sa. Mobilizácia všetkých síl. Zmena v koncepcii hry, vzájomných vzťahoch s trénerom a následnom pochopení, že odchádzajúca generácia okolo Zidana, Thurama, Bartheza či Wiltorda si nemôže dovoliť v priebehu štyroch rokov ďalšiu turnajovú blamáž.
Výsledkom bola pestrá, kombinačná a najmä efektívna hra proti ťažkým súperom. Francúzi preplávali cez Španielsko famóznym výkonom v druhom polčase, Brazíliu a Portugalsko zdolali bez nejakého viditeľného trápenia sa. Pre finálové sebavedomie trikolóry doping ako hrom.
Desať dôvodov, prečo Francúzi vyhrali
* skúsenejšie mužstvo
* lepšie tvorivé schopnosti stredovej formácie
* gradácia výkonov režiséra Zidana
* na hrote nebezpečnejší Henry ako Pauleta
* poučenie sa z krízy v základnej skupine
* vyššia taktická zodpovednosť v obrane
* uprednostnenie záujmov kolektívu
* iba jediný kiks brankára Bartheza
* dôkladný presing už po strate lopty
* túžba po dôstojnej rozlúčke so Zidanom
