FOTO
Väčšina odborníkov ešte pred mesiacom tvrdila, že po nemeckom šampionáte nevyryjú na Svetový pohár meno novej krajiny. Logická úvaha sa potvrdila, hoci finalistov uhádol málokto. Kľúčovo sa rátalo s juhoamerickým finále, dočkali sme sa juhoeurópskeho - Taliansko verzus Francúzsko. To je prekvapenie, aj keď nie až také úžasné, keď sa pozrieme na zostavy a úroveň líg v oboch krajinách.
Francúzi mali byť zostarnutými dinosaurami, ktorí sa prišli rozlúčiť s veľkým futbalom. Taliansku zotrvačnosťou pripisovali obranný systém bez útočnej sily. Množstvo gólov v Serii A prisudzovali cudzincom. Navyše, v krajine prepukol podplácačský škandál, ktorý rímsky súd rieši počas MS.
Francúzi nezopakovali chybu z roku 2002
Francúzski majstri sveta 1998 a kontinentálni šampióni 2000 neurobili tú istú chybu ako pred poslednými MS na ázijskom kontinente. Pomohlo im, že museli hrať kvalifikáciu. Už z nej postupovali na poslednú chvíľu. Odpustili si sériu fintičkových "cirkusových" zápasov so slabšími mužstvami.
Nový tréner Raymond Domenech, nech na lavičke pôsobí akokoľvek nevýrazne, si nedal zasahovať do remesla. Nevypočul hlas ľudu, dal prednosť skúsenému brankárovi Barthezovi pred Coupetom. Pokojne nechal vo viacerých prípravných zápasoch pred šampionátom svojich zverencov na Stade de France vypískať.
Až desať hráčov z francúzskej ligy
Do širšieho kádra zaradil až desať futbalistov z domácej ligy. V minulosti nepredstaviteľné. Domenech vynechal hviezdu Piresa z Arsenalu, dvorného zásobovača loptami Henryho, i útočníka Giulyho, ktorý čaroval v závere Ligy majstrov vo víťaznom FC Barcelona. Kouč spojil skúsenosť a mladosť. Postavil vedľa seba vzory a ich nasledovníkov.
Francúzsky začiatok na istotu
Stiahnutý útočník Olympique Marseille Ribéry začínal presne ako Zidane v prístavnom veľkomeste, potom v prípravke Cannes. Svoju futbalovú modlu natoľko obdivuje, že dokonca konvertoval na islam. Zidane je pôvodom alžírsky Berber.
Francúzi sa rozbehli v Nemecku ospalo. Do istej miery logicky. Pre istotu, so Švajčiarmi do tretice remizovali (oba tímy sa stretli v kvalifikačnej skupine). S Kórejskou republikou trestuhodne prehajdákali jednogólové vedenie. Slová o unudených dinosauroch dostávali reálne kontúry aj po víťazstve nad slabým Togom 2:0. Francúzi museli zvíťaziť o dva góly. Urobili presne to, ani o kvapku viac.
Proti Španielsku boli outsiderom, ale v druhom polčase (prehrávali 0:1) otočili skóre (3:1) a ukázali pravú tvár. Elegantnú a tvorivú z dielne Zidana, hravo behavého Henryho, ťažko bojovného Ribéryho. Istých stiahnutých záložníkov Vieiru (ten si obul i strelecké kopačky), nenápadného Makeleleho a žulového Thurama. Francúzsko bolo tu, odniesla si to Brazília. Zidane hral životný zápas. Cez Portugalsko prešli do finále sebavedomo, bez náznaku zaváhania.
Nové talianske mená žiaria
Taliansko pod vedením skúseného kouča Marcella Lippiho nadelilo v príprave vo Florencii Nemcom 4:1. Spozorneli sme pri nových menách - Perrotta, Toni, Oddo, Grosso. Potom sa squadra stiahla, svet hovoril o ubolenej duši futbalistov, ktorým hrozí preradenie ich slávnych klubov do druhej ligy.
Škandál však Lippiho výber zocelil. Hneď na úvod zohrali skvelý zápas s Ghanou (2:0). Až kruto útočný, skvelý výkon v opatrnejšej podobe zopakovali proti Česku (2:0). Iba v osemfinále s Austráliou im tieklo do topánok. V riadnom čase ich zachránila darovaná jedenástka. Píše sa o nej dodnes, vraj nebyť jej, boli by azúroví doma. Asi nie, aj v tom stretnutí mali viac šancí, aj keby nebola penalta, stále bol stav 0:0.
Squadra proti Nemcom - jednotka šampionátu
Proti Nemecku, už favorizovanému prebudenému obrovi, zohrali Taliani najlepší zápas šampionátu. Prvý polčas mali jasne v rukách aj s gólovými šancami. Potom trochu pribrzdili, nadýchli sa do predĺženia. Lippi v ňom neposilnil obranu, ale útok. Čo muselo prísť, prišlo. Taliani vyučili Nemcov po nemecky. Dostali ich na kolená po dvoch krásnych akciách v úplnom závere predĺženia.
Na každý post dvaja rovnocenní
Človek sa až čuduje, koľko skvelých futbalistov hrá v krajine trojnásobných majstrov sveta. Káder poskladal Lippi z ôsmich klubov. Prevahu majú Juventus, AC Miláno a senzačne Palermo - po päť. Na každý post sú dvaja rovnocenní hráči. Taliani si poradili so zraneniami Zambrottu, Cannavara, Tottiho, Gattusa, Nestu, vylúčeniami Materazziho, De Rosiho. O jedenásť gólov sa podelilo desať hráčov. Hviezdny Pippo Inzaghi si zahral chvíľu proti Čechom, dal gól. Neznámy stopér Palerma Barzagli nahradil Nestu i vylúčeného Materazziho.
Šance vo finále sú fifty-fifty. Za Francúzov azda hovorí zvuk mien Zidane, Vieira, Henry. Za Talianov neskutočná sila celého kádra i vynikajúci brankár Buffon.
Do finále sa dostali zaslúžene dve tvorivé mužstvá, ktoré vedia hrať účelne i pekne. S Argentínou a Španielskom utvorili štvoricu tímov s najpríťažlivejším poňatím hry.
Kapitáni finalistov: vľavo Zinedine Zidane (Francúzsko) a Fabio Cannavaro (Taliansko). FOTO - TASR, SITA
