V oscarovú noc nocí hviezdy vždy predvedú, ako vedia víťaziť: prívaly bozkov, euforické objatia, hlasný smiech a mohutné vzlyky.

Výčitka už bezpredmetná

Oscary sa v nedeľu v noci prývkrát odovzdávali v nových priestoroch, znovu priamo v Hollywoode, vo vyzlátenom Kodak Theatre. Boli to prvé Oscary po jedenástom septembri. Pompy a lesku nebolo menej než v predchádzajúcich rokoch – skôr trošku viac. Elegancia decentná, nič bombasticky nápadné, prevládala čierna a tam, kde kedysi viseli drahé šperky, skvela sa len beloba a čerň zvodnej kože. „Tentoraz by sme mali pomyslieť aj na všetkých tých, čo tu tento rok už s nami nie sú, pretože sú tam hore,“ zvážnela hneď na začiatku hlavná sprievodkyňa Oscarmi Whoopi Goldbergová. „Jeden môj kamarát sa odsťahoval až do Kanady.“

Triumfu čiernych hercov predchádzala pomerne prudká celosvetová debata o tom, že čierni herci a herečky ešte stále pri rozdávaní Oscarov prichádzajú skrátka. Po Oscaroch pre nich hlasno volala vlaňajšia laureátka Julia Robertsová. Po sedemdesiatej štvrtej oscarovej noci už táto výčitka konečne bude na chvíľku bezpredmetná.

Toľko čiernych hviezd naraz ešte nikdy nezvíťazilo: Sidney Poitier, ktorý dostal Oscara v hlavnej kategórii v roku 1963, získal tento rok čestného Oscara za zásluhy o afroamerické herectvo. Keď vošiel, tritisíctristo hostí v sále sa postavilo a dojato zaburácalo na začiatok dlhých standing, standing ovations.

Vyrazené dvere

Nečakal sa, aspoň nie príliš naisto, Oscar pre Halle Berryovú za hlavnú úlohu v južanskej dráme Monster‘s Ball – nie viac než pre Nicole Kidmanovú za hlavnú rolu vo veľkolepom muzikáli Moulin Rouge. Útla tridsaťtriročná Halle Berryová sa za dojatého potlesku sály bez dychu dopotkýnala na pódium a dlhé sekundy nemohla premôcť hlasný plač: „Táto chvíľa je o toľko väčšia než ja!“ zakričala napokon. Cenu venovala „každej anonymnej farebnej žene, ktorá má odteraz šancu“, pretože táto noc „vyrazila jedny dvere“, vyhlásila. Je prvou afroamerickou herečkou v dejinách Oscarov, ktorá vyhrala v hlavnej kategórii.

Triumf čierneho Hollywoodu bol úplný, keď nakoniec Oscara za hlavnú úlohu topfavoritovi Russellovi Crowovi vyfúkol Denzel Washington za hlavnú rolu v Training Day. Whoopi Goldbergová v správnej predtuche už na začiatku večera ohlásila, že pred odovzdávaním cien sa toľko hádzalo blatom, že už sú tak či tak všetci čierni. „Mimochodom, dnes ráno mi prišiel e-mail, že hobit Frodo je antisemita.“

Osca ry útechy

Ako sa ukázalo – Čistá duša ako veľký favorit celé týždne zhnusovaná hlasujúcim členom akadémie v rôznych kampaniach, napríklad o údajnom antisemitizme schizofrenického matematického génia, podľa ktorého tento film vznikol, nakoniec takmer úplne vytlačila Pána prsteňov. Hobiti sa vracali do limuzín s Oscarmi druhej kategórie: za najlepší mejkap, najlepšiu pôvodnú hudbu, najlepšie efekty a najlepšiu kameru.

Členovia akadémie mohli byť údajne zneistení tým, že by o rok mali rovnako vyznamenávať nasledujúci diel. Alebo jednoducho cúvli pred tým, že by najlepším filmom roka mala byť rozprávka – aj keď pre dospelých. Klasická, pátosom nabitá hollywoodska látka ako Čistá duša má vždy na Oscara tie najlepšie šance. Aj keď všetci kritici sveta budú tvrdiť, že porazená konkurencia – muzikál Moulin Rouge aj In the Bedroom či Gosford Park – bola oveľa zaujímavejšia, inteligentnejšia, precíznejšia, čistejšia, pôsobivejšia a lepšia.

Pre Moulin Rouge už zostali len Oscary útechy, za kostýmy a výpravu, a In the Bedroom obišlo úplne naprázdno. Ridleyho Scotta, ktorý minulý rok triumfoval s Gladiátorom, teraz možno potešili Oscary za strih a zvuk vo filme Čierny jastrab zostrelený.

Prekvapenie bolo v kategórii najlepší neanglicky nahovorený film: nevyhrala všetkým milá Amélia z Montamartru Jeana-Pierra Jeuneta, ale vojnový film No Man‘s Land z Bosny a Hercegoviny.

Tichá sála

Na symbolickú minútu sála stíchla, keď Kevin Spacey vyhlásil ticho za obete jedenásteho septembra. A potom, keď sa vzdávala úcta osobnostiam šoubiznisu, ktoré v minulom roku zomreli – Georgeovi Harrisonovi, Jackovi Lemmonovi.

„Z hrozných zážitkov posledných mesiacov vychádza Hollywood so svojou schopnosťou každú časť bežného života zdramatizovať, zarámovať a zjednodušiť akoby silnejší, než bol predtým,“ napísal spravodajský server denníka Le Monde. Už je jasné, že s násilným vlastenectvom Biely dom ani v kríze neuspel. Poctou čiernym hviezdam Hollywood, naopak, skôr vyslal signál na väčšiu toleranciu.

V ďakovnej reči predsa Sidney Poitier, prvý černoch, ktorý smel na plátne pobozkať belošku, nebude hovoriť, čo všetko urobil pre to, aby zo seba s absolútnou dôkladnosťou striasol všetko čierne okrem svojej kože: od temperamentu cez obliekanie a pohyb až po spôsob reči a výslovnosť. Tým, aj keď o tom sa nehovorilo, urobil cestu dnešným afroamerickým filmovým celebritám a ony mu všetky jedna za druhou v nedeľu v noci ďakovali.