
Za palestínskym predákom Jásirom Arafatom sa včera do Ramalláhu vybrala skupinka intelektuálov. Zľava americký režisér Oliver Stone, riaditeľ medzinárodného parlamentu spisovateľov Francúz Christian Salmon, držitelia Nobelovej ceny Wole Soyinka z Nigérie a Portugalčan José Saramago. FOTO - REUTERS
BEJRÚT - Rokovaniami ministrov zahraničných vecí sa včera v libanonskej metropole Bejrúte začal summit Ligy arabských štátov (LAŠ), ktorý zajtra a neskôr vo štvrtok vyvrcholí stretnutím hláv štátov a historickým hlasovaním o spoločnom arabskom mierovom návrhu Izraela.
Izrael až do poslednej chvíle odďaľoval vydanie povolenia palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi na cestu do Bejrútu. Včera večer o tom mala rozhodnúť izraelská vláda.
Mierový návrh, ktorý vypracoval saudskoarabský princ Abdulláh, sa z väčšej časti týka palestínskej otázky, a preto je účasť Jásira Arafata na summite kľúčová. Želajú si ju aj USA.
Biely dom včera opäť vyzval Izrael, aby zrušil obmedzenie pohybu palestínskeho vodcu, ktorým chcel židovský štát na neho vyvíjať tlak, aby zastavil násilie. „Prezident (George Bush) si myslí, že (izraelský) premiér Ariel Šaron a izraelská vláda by mali vážne uvažovať o povolení účasti Jásira Arafata na vrcholnej schôdzke Ligy arabských štátov v Bejrúte,“ vyhlásil hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Nič sa však nezmenilo v presvedčení amerického prezidenta, že Jásir Arafat neurobil dosť na to, aby zastavil eskaláciu protiizraelského násilia.
Arabské štáty podľa všetkého prijmú rezolúciu, v ktorej ponúknu Izraelu „normálne vzťahy“, ak sa stiahne z území okupovaných od roku 1967 a ak bude okamžite vytvorený palestínsky štát, ktorého hlavným mestom by mal byť východný Jeruzalem.
Oproti pôvodným predstavám saudskoarabského princa bol návrh na nátlak niektorých štátov, napríklad Libanonu, rozšírený aj na „spravodlivé“ riešenie otázky palestínskych utečencov.
Návrh ďalej vyzýva Izrael, aby prijal tento plán preto, aby „arabské krajiny a Izrael mohli spolu žiť v mieri“.
Jásir Arafat sa môže v súčasnosti pohybovať po palestínskej autonómii, nemôže však prekročiť hranice bez povolenia židovského štátu. Premiér Ariel Šaron mu pred niekoľkými dňami sľúbil, že zruší všetky obmedzenia pohybu, ak vyhlási prímerie. Zároveň mu pohrozil, že keď svoju prvú zahraničnú cestu po mesiacoch využije na protiizraelskú propagandu, nemusia ho pustiť späť.
Niektorí palestínski predstavitelia sa domnievajú, že Arafat sa radšej vzdá účasti na summite, než by sa nechal donútiť k vyhláseniu prímeria predtým, než budú zastavené izraelské vojenské operácie. Úsilie amerického vyslanca pre Blízky východ Anthonyho Zinniho o dosiahnutie dohody o prímerí zatiaľ neuspelo.
Okrem saudskoarabskej iniciatívy bude na programe celoarabského summitu aj finančná pomoc palestínskemu povstaniu, ďalej zachovanie arabského charakteru východného Jeruzalema. Témou budú aj iracko-kuvajtské vzťahy. Prítomný bude i vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana.
(čtk, reuters, kl)