Desať kandidátov s podporou Česka, Maďarska a Poľska odkazuje aliancii, že rozšírenie je ich prioritou. V jej záujme sú schopní spojiť sa a konať spoločne.
V skutočnosti však ani v Bukurešti nebola úplná jednota. Od vzniku takzvanej vilniuskej desiatky spred dvoch rokov je jasné, že jej členovia konajú individuálne, hoci v záujme jednej veci. NATO totiž posudzuje každého kandidáta zvlášť, hoci oceňuje, že hľadajú spoločnú cestu.
„Najväčším príspevkom, ktorý môžeme dať NATO, je duch solidarity a spolupráce,“ povedal na úvod dvojdňového summitu rumunský premiér Adrian Nastase. On aj rumunský prezident Ion Iliescu však vzápätí zdôraznili konkrétnu spoluprácu s Bulharskom a zvláštne vzťahy s Tureckom - členom aliancie.
Dôkazom bola aj prítomnosť tureckého premiéra Ecevita. „Pre našu geostrategickú polohu by sme boli radi, keby sa rozšírenie týkalo aj juhovýchodnej Európy,“ povedal Ecevit.
Podobne by sa dalo argumentovať aj v prípade Slovenska. Premiér Mikuláš Dzurinda v Bukurešti ako jeden z mála spoluprácu vilniuskej skupiny nezdôrazňoval, pretože pre Slovensko je pri vstupe do NATO dôležitejšia spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky.
Aj preto mohol premiér Dzurinda hovoriť o „robustnom rozšírení“, ktoré by si Bratislava priala na novembrovom summite v Prahe. „Vyjadrenie solidarity môže len a len pomôcť každej krajine, ktorá chce vstúpiť do NATO,“ povedal premiér pre SME.
Napriek tomu si všetci - kandidáti aj samotné NATO - uvedomujú, že vilniuska desiatka je dôležitá. Poľský prezident Aleksander Kwaniewski dokonca včera vyhlásil, že vilniuska spolupráca je jedným z najväčších úspechov Európy za posledných desať rokov.
Podobne to vníma aj predseda amerického výboru pre NATO Bruce Jackson. Vzájomné regionálne väzby jednotlivých kandidátov považuje za pozitívne. „Členské krajiny majú v rámci NATO regionálnu zodpovednosť. Poľsko drží ruku nad stredoeurópskymi kandidátmi, Turecko a Grécko nad juhovýchodnou časťou Európy. Nezamieňal by som regionálnu zodpovednosť s politickou rozdrobenosťou,“ povedal SME Jackson.
Presne v tom duchu hovoril aj Nastase: „Duch solidarity a spolupráce, ktorý nás vedie, ukázal, že môžeme vystupovať de facto ako spojenci, a to aj bez zmlúv a formálnych protokolov.“
Vilniuska desiatka sa prvýkrát stretla pred dvoma rokmi vo Vilniuse. Minulý rok v máji hostila stredo- a východoeurópskych lídrov Bratislava.
Vilniusku skupinu tvorí Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko a Chorvátsko.
Premiér Dzurinda sa v prejave nedotkol vnútropolitickej diskusie o možnom vplyve nadchádzajúcich parlamentných volieb na náš vstup do NATO. Nespomenul ani západné signály o neprijateľnosti opozičného Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré sa pričinilo o to, že Slovensko nevstúpilo do aliancie spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom.
Na bukureštskom summite sa popri predsedoch vlád skupiny V 10 zúčastňujú aj predstavitelia členských krajín NATO: poľský prezident Aleksander Kwasniewski, predseda českej vlády Miloš Zeman, jeho turecký kolega Bulent Ecevit a štátny tajomník amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Armitage.
