Štefan Harabin chcel vysúdiť od štátu 22 miliónov v Štrasburgu. Neúspešne. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Nominácia Štefana Harabina na ministra spravodlivosti za HZDS vyvolala nejednu negatívnu reakciu. "Som nepríjemne prekvapený," povedal poslanec SMK Lásló Kötöles. "Ako minister bude zodpovedný práve za to, čo ako predseda Najvyššieho súdu odmietal," povedal o Harabinovi.
Peter Miššík z SDKÚ povedal, že Harabinovu nomináciu prijal "s vážnymi rozpakmi", lebo si pamätá "minulé obdobia".
Harabin bol známy ako odporca elektronickej podateľne, ktorá prideľuje prípady súdnym senátom automaticky bez toho, aby do výberu senátu mohol niekto zasiahnuť. Bývalý generálny prokurátor Milan Hanzel dostal v čase, keď bol Harabin predsedom Najvyššieho súdu otázku, aké bude rozhodnutie súdu v jednej dôležitej veci. Hanzel vtedy povedal: "Závisí to od toho, aký senát túto vec dostane. Všetci vieme, že na tomto súde platí, že nie je senát ako senát."
Lipšic: Lexu nemôže rehabilitovať ani Harabin
Medzi najvážnejšími kritikmi Harabina boli bývalí ministri spravodlivosti Ján Čarnogurský aj Daniel Lipšic (KDH). "Táto nominácia len potvrdila, že Vladimír Mečiar sa nezmenil a ničomu nenaučil," povedal včera Lipšic. Podľa neho je to aj odpoveď tým stranám, ktoré chceli Mečiara rehabilitovať a tvrdili, že sa zmenil.
Mečiar začal včera hovoriť, že treba rehabilitovať Ivana Lexu. Lipšic tvrdí, že ani pod Harabinovým vedením ministerstva to nie je prakticky možné, ale že Harabin bude zrejme menej využívať mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu.
Národniar, ktorý dobrovoľne vstúpil do KSS
Hoci teraz Harabina navrhlo HZDS, predsedom Najvyššieho súdu v roku 1998 sa stal na návrh SNS. Na otázku, či je národniar, v roku 2003 pre SME Harabin povedal:
"Ja som slavianofilom. Je mi blízka história a literatúra slovanských národov. Blízky mi bol Štúr. Som viac ako národne orientovaný. Pre mňa je z hľadiska literatúry najväčším autorom Dostojevskij. Mám od neho prečítané všetko a viackrát."
V komunistickej strane bol od roku 1985 dobrovoľne. "Keby som nechcel, nikto by ma nedonútil. V tom čase bolo deväťdesiatosem percent ľudí z justície v komunistickej strane. Aj u nás sme mali sudkyňu, ktorá chodila do kostola a nikto jej nič nerobil. Predseda jej vyčítal, že chodí do kostola, na schôdzi som ju bránil s tým, že má dobré výsledky."
Keď Ján Čarnogurský pri ministerstve spravodlivosti založil Oddelenie na dokumentáciu zločinov komunizmu, Harabin vyhlásil, že to považuje za "súkromno-politickú korupciu".
Harabin žaluje médiá aj Bugára
Minulosť bola aj vec, pre ktorú sa s Čarnogurským prvýkrát podľa Harabina dostali do konfliktu, a to keď za predsedu trestného kolégia vymenoval sudcu Minárika. Ten za komunizmu súdil disidentov. "Kedy pán Minárik porušil zákon?" pýtal sa Harabin. "Nikdy."
Samotný Harabin v bývalom režime predsedal senátu, ktorý na základe svedectva psychicky labilnej ženy odsúdil kňaza za podvod. Išlo pritom o proces, ktorý proti františkánskej reholi organizovala ŠtB. Harabin podal žalobu na denník SME a súdi sa aj s predsedom SMK Bélom Bugárom pre výroky v jeho knihe. Od denníka Pravda vysúdil milióny.
Predseda Smeru Robert Fico nevidí v Harabinovi problém. V minulosti sa ho viackrát zastal, napríklad vyzval prezidenta Rudolfa Schustera, aby ho urýchlene vymenoval do funkcie. "Ak niekto zastával funkciu predsedu Najvyššieho súdu, bol druhýkrát už potom novým spôsobom vybraný ako jeho predseda, spĺňa všetky predpoklady na to, aby dokázal riadiť rezort spravodlivosti," povedal Fico včera.
(mož)
Harabin v minulosti
Osem sudcov Najvyššieho súdu a zároveň členov jeho Sudcovskej rady v roku 2003 upozornilo na "viacnásobné vážne porušovanie platných zákonov zo strany predsedu Najvyššieho súdu pána JUDr. Štefana Harabina počas uplynulých dvoch rokov".
Á Podpredseda KDH Daniel Lipšic vyjadril pochybnosť o pridelení spisu senátu Štefana Minárika. Ten rozhodoval o námietke zaujatosti voči sudkyni Smolovej, ktorá vzala do väzby Ivana Lexu. Senát námietke vyhovel. Harabin vtedy ochotne vysvetľoval, že sudkyňa bola zaujatá. V rozhovore pre Národnú obrodu povedal: "Pri Lexovom uväznení došlo k flagrantnému porušeniu zákona..."
Dvom členom senátu udelil Harabin vysoké koncoročné odmeny.
Harabin sa usiloval, aby na stáž na Najvyšší súd prišiel okresný sudca Cimerman, proti ktorému bolo vedené trestné stíhanie.
Odmietal systém elektronickej podateľne, o ktorom predsedníčka okresného súdu Jana Dubovcová povedala, že "úplne oberá predsedu súdu o akýkoľvek vplyv dovnútra súdu, týkajúci sa rozdeľovania prípadov".
Keď Dubovcová zorganizovala na súde anketu pre stránky o podplácaní, Harabin chcel, aby bola disciplinárne stíhaná.
V auguste 2000 vláda poslala do parlamentu návrh na Harabinovo odvolanie, lebo "funkciu predsedu Najvyššieho súdu by mala vykonávať osoba, ktorá je odbornou a morálnou autoritou". Napriek tomu, že vláda neskôr návrh stiahla, Harabin podal najprv neúspešne podnet na Ústavný súd, neskôr sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. Žiadal odškodnenie 22 miliónov korún. Vtedy povedal, že ak radový poslanec Gaulieder, jeden zo 150-členného zákonodarného zboru, bol odškodnený dvoma miliónmi korún, tak jemu ako sudcovi z 1270-členného zboru, osobe na úrovni predsedu vlády a parlamentu, "prislúcha väčšia suma". Súd to zamietol.
Harabin v marci 2003 písomne napomenul sudcu Jozefa Kanderu za neúčasť na pracovisku. Disciplinárny súd to však zrušil. Kandera sa 16. januára 2002 zúčastnil na stretnutí s misiou expertov Európskej komisie v rámci programu PHARE - projekt Právny štát.
V roku 2001 preložil terajšieho podpredsedu Najvyššieho súdu Juraja Majchráka z trestného kolégia do správneho. Protestovalo proti tomu Združenie sudcov Slovenska. Podľa nich išlo o neetické preloženie. Majchrák patril medzi kritikov Harabina. Včera sa k jeho novej funkcii nechcel vyjadriť.
Polícia Harabina vyšetrovala pre zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Išlo o prípad nezákonnej likvidácie funkčných počítačov, ako aj vyplácania odmien. Prípad neskôr zastavila. Harabin to označoval za účelové a politické.