„Banskú Štiavnicu by som prirovnal k staršej žene. Je krásna, ale dlhé roky zanedbávaná,“ vyznáva sa k rodnému mestu tamojší pedagóg Vladimír Protopopov. A nestrieľa len tak naslepo. Podľa vzoru svojho otca sa dal na fotografovanie a cez objektív pozná každé zákutie tohto azda najkrajšieho slovenského mesta.

„Otec Sergej pochádzal z Ukrajiny a do Banskej Štiavnice sa dostal skrz technickú mikrofotografiu štruktúr drevín. Toto mesto ho zvlášť priťahovalo. Zomrel pred vyše dvadsiatimi rokmi,“ rozpráva syn Vladimír. Sergeja Protopopova neodtrhla od Štiavnice ani Praha, kde strávil štyri roky na Akadémii výtvarných umení.

„Už v tridsiatych rokoch si otec otvoril vlastný fotografický ateliér. Myslím, že právom ho nazývajú aj zakladateľom reportážnej fotografie na Slovensku. Mám rád jeho veľkú sériu zo života štiavnických baníkov. S komorovým fotoaparátom na trojnožke zišiel päťsto metrov do bane. Keďže tam bolo málo svetla, pomáhal si povestným magnéziovým bleskom,“ uznáva otcovu odhodlanosť Vladimír. Baníci sú na niektorých snímkach takmer nahí, keďže v takejto hĺbke fárali aj pri 50 stupňoch Celzia. Fotografie vtedy prekročili hranice Slovenska, ba Európy, a uverejnili ich aj niektoré americké týždenníky. Dnes už štiavnické bane nikoho nepreslávia. Až na jednu sú zavreté.

Mladšiemu Vladimírovi je niekedy aj smutno, ako kedysi vychýrené banské mesto spustlo. Sťažuje si na násilné zásahy do architektúry počas socializmu. Nerobí si však ilúziu ani dnes. „Kedysi to bolo živé mesto. V súčasnosti sa často stáva, že sa popoludní prechádzate mestom a dlho nestretnete živú dušu. Magistrát sa síce snaží pamiatky opravovať, ale na všetko nie sú peniaze. Z vlhkých bytov sa obyvatelia presťahovali na sídlisko za centrum,“ krčí plecami.

Mnohé ich snímky sú unikátne. Niektoré domy schátrali, spadli, stromy vyrástli a zmohutneli. Ak by sa dal niekto na kopírovanie práce otca a syna Protopopových, ťažko by vytvoril totožné obrázky.

Dvojgeneračnú konfrontáciu fotografií Banskej Štiavnice a ľudí v nej žijúcich v osemdesiatych rokoch otvorili v stredu v Nitrianskej galérii.

JURAJ GERBERY