Kinga Gönczová (58) je dcéra známeho bývalého disidenta a prvého prezidenta slobodného Maďarska Árpáda Göncza (prezidentom bol v rokoch 1990 - 2000). Desiatky rokov pracovala ako psychiatrička a psychoterapeutka, učila na rôznych univerzitách. Od roku 1992 viedla Nadáciu Partners Hungary, zaoberala sa vyučovaním demokratických techník a sprostredkovaním sporov v konfliktných oblastiach sveta. V roku 2002 sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva práce a sociálnych vecí, od roku 2004 bola najprv ministerskou bez kresla pre rovnosť šancí, potom ministerkou práce a sociálnych vecí. Od júna tohto roku je ministerskou zahraničia. Je vydatá, má dve dospelé deti. FOTO PRE SME - TIBOR SOMOGYI |
Jej vymenovanie za maďarskú ministerku zahraničných vecí bolo jediným prekvapením v zostave novej vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya. Bude musieť dokázať, že pravdu nemajú tí, podľa ktorých si ju Gyurcsány vybral pre sympatické vystupovanie a renomé jej otca Árpáda Göncza, prvého maďarského prezidenta po páde komunizmu. Na otázky SME odpovedá nová ministerka zahraničných vecí Maďarska KINGA GÖNCZOVÁ.
Budúci slovenský premiér Robert Fico oznámil, že vládnu koalíciu vytvorí s HZDS a SNS. Maďarské médiá nazvali tento variant katastrofickým. Ako to hodnotíte?
Zatiaľ nepoznáme program tejto koalície. K činnosti kabinetu sa môžeme vyjadriť až potom, keď uskutoční konkrétne kroky. Hodnotenie médií sa zjavne zakladá na tom, ako sa správali strany Vladimíra Mečiara a Jána Slotu k maďarskej menšine, keď boli naposledy pri moci. V prvých rozhovoroch s budúcim premiérom každopádne dôrazne vynikla formulácia, že neplánuje zmeny v oblasti menšinových práv a ich dodržiavania.
Ako ovplyvní účasť nacionalistov vo vláde slovensko-maďarské vzťahy?
Môžem povedať iba to, že je primárnym záujmom Maďarska mať so susedným Slovenskom dobré vzťahy. Napríklad pre visegrádsku spoluprácu a, samozrejme, tiež kvôli maďarskej menšine na Slovensku. Vzťahy však ovplyvní aj to, že obe krajiny sú členmi Európskej únie, v ktorej sú veľmi jasne formulované očakávania a štandardy vzťahujúce sa aj na menšinové práva.
Program SNS je postavený na nenávisti voči Maďarom. Ak niečo z jej programu bude v programe vlády, môže to byť iba táto nenávisť.
Je naozaj ťažké to hodnotiť, keď ide iba o vznikajúcu koalíciu. Pán Fico hovorí, že pôjde o európsky orientovanú vládu a hovorí o dodržiavaní menšinových práv. Na druhej strane poznáme minulosť a videli sme, o čom bola volebná kampaň.
Do vlády vás delegovala socialistická strana. Smer o sebe tiež tvrdí, že je sociálnodemokratický. Aký je vzťah medzi obidvoma stranami? Európski socialisti už vyjadrili nevôľu zo spolupráce Smeru s nacionalistami.
Maďarsko sa, samozrejme, bude snažiť aj s využitím kontaktov po straníckej línii, dosiahnuť, aby sa hodnoty objavujúce sa v prvých prejavoch dostali aj do praxe novej vlády. Zároveň si treba uvedomiť, že ide o víťaza legitímnych volieb, ktorý má právo vybrať si koaličného partnera zo strán, ktoré tiež uspeli vo voľbách. Únia môže Slovensku odkázať, že so Slotom radšej nie. Ale nič viac, jej manévrovací priestor je úzky.
Pôvodným povolaním ste psychiatrička. Môžu vám lekárske skúsenosti pomôcť pri rokovaní s kolegom z SNS, ktorý úprimne nenávidí Maďarov?
Na takýchto rokovaniach sa človek nezúčastňuje ako psychiater. Moje pôvodné povolanie však vedie k tolerancii, pochopeniu hľadísk toho druhého a k snahe riešiť konflikt spôsobom, aby z neho strany vyšli s pocitom víťaza. V takejto situácii nemôžem rokovať na základe emócií. Podľa doterajších správ mám veľkú šancu, že budem rokovať so slovenským partnerom, ktorý k tomu tiež nebude pristupovať iba emotívne. Prospeje nám, že Slovensko je členom únie. Ako psychiatrička viem, že zasadania ministrov únie vytvárajú určitý skupinový tlak, ako sa má človek správať a vyjadrovať.
Ako hodnotíte súčasné slovensko-maďarské vzťahy?
Boli to fungujúce vzťahy napriek tomu, že v oboch krajinách vládli koalície iného politického sfarbenia. Obe dokázali tento problém prekonať a spolupracovať v tom, v čom boli ich záujmy spoločné, a to aj v rámci únie. Dosiahli sme veľa praktických výsledkov v ekonomike, ochrane pamiatok či pri spolupráci regiónov a samospráv v prihraničných regiónoch. "Nepoznám všetko, čo tomu predchádzalo. Treba si však uvedomiť, že v Maďarsku sa medzitým zmenil premiér a posledné mesiace v oboch krajinách už zabrala predvolebná kampaň.
Gyurcsány je premiérom už takmer dva roky a s Dzurindom sa bilaterálne nestretol vôbec. Medzitým sa dokonca konalo symbolické spoločné zasadanie maďarskej a rumunskej vlády, hoci maďarsko-rumunské vzťahy sa považujú za horšie ako vzťahy slovensko-maďarské.
Spoločné maďarsko-rumunské zasadanie kabinetu sa konalo preto, lebo sme mali veľa vecí na prerokovanie. Vzťahy s Rumunskom sú navyše výnimočné niečím, čo sa v rámci stretnutí niekoľkokrát aj konštatovalo: že Maďarsko je pre Rumunsko akousi vzorovou krajinou, ako napríklad viesť rokovania s úniou.
Plánovanie stretnutie Dzurinda - Gyurcsány slovenská strana odvolala po vyjadrení vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva zahraničia. Povedal, že Maďarsko stále považuje za otvorenú otázku Benešových dekrétov. Nakoľko ovplyvňujú vzťahy podobné kauzy?
Môžem povedať iba toľko, že v Maďarsku medzitým vznikla nová vláda. Tá chce pestovať vzájomné vzťahy na základe toho, čo zodpovedá maďarským záujmom. S tým by nemal byť nijaký problém.
Aké sú maďarské záujmy?
Napríklad ekonomická spolupráca a vytváranie pracovných miest, hlavne v znevýhodnených prihraničných regiónoch. Dnes už je samozrejmosťou, že do jednej či druhej krajiny prichádzajú investori a ľudia chodia pracovať z jednej do druhej. Končí sa izolácia, ktorá spôsobila v oboch krajinách veľa rukolapných škôd. Záujmom Maďarska je, aby rozvoj ekonomiky zabezpečil istú existenciu a pracovné príležitosti ľuďom v oboch krajinách. Okrem toho je tu situácia maďarskej menšiny na Slovensku. Pre Maďarsko je to, samozrejme, dôležité, bude sledovať vývoj situácie a ak bude treba, dá svoje výhrady najavo na bilaterálnych rokovaniach či na úrovni únie.
Čo to znamená v konkrétnych sporných otázkach, napríklad v prípade dekrétov? Máte skúsenosti s mediáciou, sprostredkovávaním pri konfliktoch. Pomôže vám to v takomto prípade?
Mediácia je práve o tom, že nie je nutné začať tým, čo je najbolestnejšie a v čom sú si naše postoje najviac vzdialené. V tomto prípade sú to jasne otázky ako napríklad Benešove dekréty. Na druhej strane možno začať riešenia pripravovať a budovať vzájomnú dôveru v otázkach, kde sú stanoviská bližšie a máme spoločné záujmy, napríklad v ekonomike. Ako ďaleko sa takto dostaneme, závisí aj od toho, aká vláda na Slovensku vznikne a čo urobí.
Roky sa hovorí, že tradičné spory stredoeurópskych národov vyrieši ekonomická spolupráca, členstvo v únii či otvorenie hraníc. Nezdá sa, že by to fungovalo.
Nesúhlasím. Vo vzduchu síce zostávajú visieť otázky, ktoré občas rozdúchajú emócie, ale súbežne sa medzi Slovenskom a Maďarskom deje veľa dobrých vecí. To, že na sever Maďarska prichádzajú investície, ktoré dávajú prácu ľuďom z juhu Slovenska alebo že dokážeme spolu presadiť, aby pre Ukrajinu zostali otvorené dvere do únie, je veľmi dôležité a nemáme pri tom ani náznak sporu. To, že spolu v jednej firme pracujú Slováci a Maďari, cestujú študenti, spolupracujú vedecké inštitúcie, slovenská menšina v Maďarsku rozvíja kontakty so Slovenskom, že fungujú vzťahy na všetkých úrovniach, aj s využitím európskych zdrojov, je obrovská zmena oproti stavu pred desiatimi rokmi.
Ale otázky ako dekréty stále zostávajú vo vzduchu.
Áno, zostávajú ako boľavé rany. Súbežne s tým sa však deje mnoho iných vecí. A aby som bola úprimná, ľudí oveľa viac ako dekréty zaujíma, či majú prácu. U politikov je to iné, politici sa pre ne možno nestretnú.
Ako hodnotíte reformy, ktoré Slovensko uskutočnilo? Médiá zaznamenali vyjadrenie premiéra Gyurcsánya, keď domácim zamestnávateľom povedal, že ak sa im nepáčia maďarské dane, môžu ísť na Slovensko.
Obe krajiny musia robiť veľmi bolestné rozhodnutia, už len pre to, aby boli konkurencieschopné a prilákali investorov. Otázka je, nakoľko tieto rozhodnutia zohľadňujú sociálne problémy danej krajiny. Problémy mnohých ľudí, ktorí vyšli zo spoločenských zmien ako porazení, lebo nemajú potrebnú kvalifikáciu alebo vek, alebo bývajú v malej dedine. Za všetko sa platí a neexistujú dokonalé riešenia. Slovenské reformy som sledovala ako ministerka sociálnych vecí a naozaj som si myslela, že je ich cena až príliš vysoká. Ekonomická prosperita sama od seba nepresiakne k tým, čo sú na tom najhoršie. Som presvedčená, že na to potrebujete aj tvrdé zásahy štátu. Slovensko si vybralo inú cestu a ja som s úzkosťou sledovala tie hladové vzbury. Sama som bola niekoľkokrát na Slovensku a vnímala som tamojšiu biedu. Ktorú napokon vidíte aj na východe Maďarska.
Vy ste biedu na Slovensku videli? Ministrov vozia po inej krajine v autách z jedného rokovania na druhé a ťažko uvidia niečo z reálneho života.
Aj minister je občas civilom. Hlavne, ak je to minister sociálnych vecí, ktorý hľadí na svet inými očami. A na Slovensku som viackrát bola aj ako súkromná osoba. Každopádne som to vnímala so smútkom a niekde som aj povedala, že takéto opatrenia by sa v Maďarsku nedali urobiť bez toho, aby vyvolali veľké protesty občianskej sféry.
Vzťah medzi Gyurcsányovou vládou a menšinovými maďarskými politikmi je mimoriadne chladný. Platí to aj pre SMK, ktorá vám vytýka okresanie financií pre krajanov alebo odmietnutie dvojakého občianstva. Chcete na tom niečo zmeniť?
Vo vzťahoch s menšinami chceme ísť ďalej na základe toho, čo im naozaj prinesie osoh. Ide o veľmi rôznorodé záujmy od ekonomických po snahu o zachovanie identity či rozvíjanie školstva. Snažíme sa využiť existujúce možnosti, napríklad v rámci regionálnej spolupráce rozvíjať cezhraničné projekty, ktoré pritom možno priamo nepodporia menšinu alebo relatívne úzku skupinu jej lídrov. Keď som viedla ministerstvo sociálnych vecí, podporili sme veľa krajanských mládežníckych organizácií. Bolo vidieť, že reprezentovali iba veľmi malú časť mládeže. Objavovali sa tam stále tie isté mená, v jednej organizácii bol niekto zakladateľom, v inej tajomníkom. Podpory treba viac diverzifikovať a s využitím európskych peňazí sa zamerať na dosiahnuteľné ciele, napríklad na výstavbu infraštruktúry či pracovné miesta.
Rozdelenie peňazí z Maďarska vyvoláva v rámci menšín spory. Ani Gyurcsányova vláda neurobila nič pre ich transparentnejšie rozdeľovanie a ponecháva finančné toky pod kontrolou menšinových strán. Tie aj vďaka tomu dokážu ovládať celú menšinovú komunitu, ktorej inštitúcie žijú z veľkej časti z týchto peňazí a sú tak od strán závislé.
Množstvo financií pre menšiny sa znížilo preto, že sa zhoršili finančné možnosti Maďarska, ale aj preto, že tieto peniaze často nešli na správne miesta. Hovorím presne o tomto. Aj do rozvojových projektov týkajúcich sa menšín sa snažíme presmerovať transparentné európske zdroje. Únia nie je ochotná podporovať nepriehľadné veci.
Preto ste preradili veľmi netransparentný Úrad pre zahraničných Maďarov pod úrad vlády?
Vzťahy so zahraničnými Maďarmi by v budúcnosti mali fungovať v úzkom prepojení s rozvojovou politikou a vzťahmi s úniou, ktoré tiež patria pod úrad vlády. Nebudú to už iba dvojstranné vzťahy medzi maďarskou vládou a krajanskými stranami, ale oveľa širší okruh vzťahov, do ktorého sa zapoja podnikatelia, mimovládna i vedecká sféra.
Ako vás a vašu profesionálnu dráhu ovplyvnil osud vášho otca?
Určite výrazne, aj keď je ťažké vyjadriť čím presne. Dostala som do života jasný hodnotový systém, zviazaný s demokratickými hodnotami, ľudskými právami či sociálnym cítením, aj keď som tieto slová v detstve vôbec nepočula, rodičia ich nepoužívali. "A mamu oslovujem Zuzana, to s tým vôbec nesúvisí. On nebol preč preto, že by nás opustil. Otec bol stále prítomný, nie síce fyzicky, ale svojimi hodnotami. Mali sme s ním stály kontakt, chodili sme na návštevy do väzenia, aj keď to nebolo nič veselé.
Vášmu otcovi dlho hrozil trest smrti.
Nebol odsúdený na smrť, ale pokiaľ ešte procesy prebiehali, hrozilo vážne nebezpečenstvo, že môže tiež dostať najvyšší trest.
Vnímali ste to v tých časoch?
Hrozbu som cítila, hoci nebola priamo vyslovená. Pamätám sa na návštevy, kde sa medzi riadkami hovorilo napríklad o tom, ako sa ich pokúšajú rôzne medzinárodné inštitúcie zachrániť.
Autor: Budapešť