Víťazným dielom je aj bilbord Slovan. FOTO - NCSU
Nikoho to neprekvapilo. ANETTA MONA CHISA (1975) a LUCIA TKÁČOVÁ (1977), renomované výtvarníčky, aktívne na scéne súčasného umenia na Slovensku i v zahraničí, sa stali víťazkami 11. ročníka prestížnej súťaže mladých výtvarníkov Cena Oskára Čepana. Prihlásilo sa do nej až 40 mladých umelcov, z ktorých medzinárodná porota vybrala medzi finalistov aj Luciu Dovičákovú (1981), Ildikó Pálovú (1982) a Stana Masára (1971).
Porota ocenila ich umelecký, často ironický aktivizmus. Umelkyne vybrali do súťaže dve zo svojich najnovších tohtoročných diel. Veľkoplošnú tlač Slovan s reprodukciou futbalového mužstva s lebkami v rukách, ktoré nahradili tradičné futbalové lopty, a video s názvom Kapitál: magické recepty pre šťastie, zdravie a lásku. V ňom autorky kladú veštici otázky o ich osobnom živote, ktorá hľadá odpovede v Marxovom diele Kapitál.
Mladé výtvarníčky získali odmenu vo výške 20 000 Sk, šesťtýždňový pobyt v New Yorku a možnosť samostatnej výstavy po návrate z USA.
Ste známe škandalóznejšími projektmi. Prečo ste teraz vybrali diela, na ktoré táto charakteristika veľmi nesedí?
ANETTA MONA CHISA: "Rozmýšľali sme i o iných dielach, ale nechceli sme sa opakovať. Už sme unavené zo škandálov. Nechceli sme prezentovať niečo, čo všetci očakávajú, ale niečo úplne iné a nové."
LUCIA TKÁČOVÁ: "Okrem toho výzva na provokáciu pre nás prichádza s novým kontextom. Na Slovensku sme už toho urobili dosť, už sa nám nechce pokúšať slovenské publikum. Diela spolu komunikujú. Spája ich iracionálna mystická atmosféra, v oboch prepájame nekompatibilné svety a veci, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia."
Prečo Marxov Kapitál?
L. T.: "Vždy, keď čítam nejaké filozofické eseje a téorie umenia, hľadám v nich odpovede na osobné otázky. Preto sme poprosili vešticu, aby pri výklade našej budúcnosti použila túto knižku namiesto kariet alebo kávy. Navyše, dielo Kapitál našu spoločnosť veľmi poznačilo, sme ním všetci nejakým spôsobom ovplyvnení. Chceli sme dať Marxovi nový rozmer a nájsť pre neho nové použitie."
A. M. CH.: "Marxova filozofia je na západe vnímaná v iných súvislostiach. Dodnes sa z neho čerpá. Viaceré teórie o umení sú založené práve na jeho kritike kapitalizmu a materialistickej dialektike."
Čím vás oslovilo futbalové mužstvo Slovan, že sa stalo východiskom vášho diela?
A. M. CH.: "S futbalistami sme chceli pracovať už dávnejšie. A chceli sme poukázať na paralelu športu a umeleckej brandže, kde tiež ide o výkon, súťaž, boj o cenu. Podobne ako Slovan bojuje o prvenstvo, my sa zúčastňujeme na Cene Oskára Čepana. Futbalový klub Slovan je celonárodný fenomén, ľudia majú k nemu silný emocionálny vzťah a jeho názov konotuje staroslovanské korene."
Prečo si myslíte, že ste Cenu Oskára Čepana získali práve vy?
L. T.: "Za zásluhy. V uplynulom roku sme naozaj veľa urobili, a zrejme to porota zohľadnila."
A. M. CH.: "Medzi finalistami mohli byť napríklad Erik Binder, Marek Kvetán, Denisa Lehocká, Cyril Blažo. Sú to kvalitní ľudia, ktorí neboli ocenení. S nimi by sme si radi zasúťažili a v tejto konštelácii radi aj nevyhrali."
Obe ste v predchádzajúcich ročníkoch súťaže boli súčasťou poroty. Nie je prinajmenšom zvláštne, že ste sa tentoraz zúčastnili na opačnej strane?
L. T.: "Nie."
A. M. CH.: "Umelcov do súťaže nominuje Rada nominátorov. My sme mali 6 nominácií z 10 ."
Čo by ste odkázali mladým umelcom, ktorí sa chcú o Cenu Oskára Čepana uchádzať budúci rok?
L. T.: "Zavolajte svojej mame."
A. M. CH.: "Nikdy nepracujte!"
Lucia Tkáčová (vľavo) a Anetta Mona Chisa na nádvorí Galérie Medium pri preberaní Ceny Oskára Čepana. FOTO - PETER HOMOLA
Autor: LÝDIA PRIBIŠOVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)
