Dipterológ Milan Kozánek uprostred najväčšej kolónie múch tse-tse na svete. Prekvapujúco, nenachádza sa v žiadnej exotickej krajine, ale v Zoologickom ústave Slovenskej akadémie vied.
Keby to tu tak nepáchlo, vyzeralo by to ako v pekárni. V tmavej miestnosti stáli rady regálov, na aké sa zvyknú klásť plechy s koláčmi. Dokonca na nich naozaj ležalo čosi ako tortové korpusy. Boli to však okrúhle sieťované škatule plné bzučiacich múch. Vo vedľajšej miestnosti už na ne čakali tácne plné krvi. O chvíľku sa škatule poukladajú na červené mláky, aby sa muchy poriadne nasali. Bol totiž čas kŕmenia a my sme boli v najväčšej kolónii múch tse-tse na svete. Nebolo to však v Afrike, ani na inom tropickom mieste. Kolónia sa nachádza v Zoologickom ústave Slovenskej akadémie vied na bratislavskej Patrónke. Predvádzal nám ju RNDr. Milan Kozánek, CSc., vedec, pre ktorého muchy, ovady či komáre neznamenajú len nepríjemných strpčovateľov leta.
On ich naopak vníma ako zaujímavé a užitočné tvory, o ktorých lepšie spoznanie stojí medicína, poľnohospodárstvo, ba aj vesmírny výskum.
Kým sme sa usadili vo vedcovej pracovni, prezreli sme si ďalšie mušie chovy. Páchli podobne ako kolónia tse-tse, akurát nie po krvi, ale čímsi skvaseným. Vo veľkej klietke totiž poletovali mračná hnedých "kvasných" mušiek. Vrtivky vyzerali nenápadne, v skutočnosti je to však jeden z najobávanejších škodcov na svete, ktorý v niektorých krajinách dokáže zlikvidovať kompletnú úrodu ovocia. V menších sieťových klietkach zase bzučali muchy domáce. Zdalo by sa - nič zaujímavé, ale pritom práve im vďačí Slovensko za svetové prvenstvo. Slovenskí výskumníci totiž vyvinuli novú biotechnológiu, kde muchy premieňajú jeden z najnepríjemnejších organických odpadov, teda prasačie exkrementy, na ekologické hnojivo.
Pobodaný dipterológ
Sedíme v pracovni, kde nič nebzučí a nepáchne. Keďže Milan Kozánek sa kedysi venoval aj výskumu komárov, zaujíma ma, či si na rozdiel od nás ostatných pochvaľuje tento rok, mimoriadne bohatý na komárie pokolenie.
"Ani nie, v teréne nás štípu presne tak ako ostatných", usmeje sa. "Ale komáre sú v každom prípade zaujímavé. Ba dokonca satie krvi komármi, ale aj ovadmi či kliešťami môže byť pre ľudí prospešné. Keďže je to životu nebezpečná aktivita, musel si komár vyvinúť mechanizmus, ako sa čo najrýchlejšie dostať ku krvi a spracovať ju. Jeho slinné žľazy obsahujú látky, ktoré zabezpečia, že napichnuté krvné vlásočnice zostanú rozšírené, aby bol prísun krvi dostatočný a rýchly. Iné látky zase zabraňujú jej zrážaniu. Toto všetko sa dá využiť v medicíne, napríklad pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení, hemofílie a podobne."
Robiť výskum na komároch však nie je jednoduché. Zbery skúmaných jedincov sa totiž robia priamo "na človeku". Čo to znamená? Že zanietenci, ktorými dipterológovia, teda odborníci na muchy a komáre, jednoducho musia byť, vyrazia do terénu a nechajú sa štípať. Špeciálnym malým vysávačom potom opatrne vysávajú komáre, ktoré sa na nich hostia. Naozaj je to obeť vede, Milan Kozánek pamätá mesiace, keď na sebe nazbieral aj osem tisíc komárov denne.
NASA proti štípancom
Na odchytených komároch sa skúma všeličo. Napríklad či nie sú infikované, pretože na Slovensku boli v minulosti izolované niektoré vírusy prenášané komármi. Rovnako ako Ebola v Afrike, dostali názov podľa lokalít výskytu, teda Tahyňa a Čalovo. Na rozdiel od Eboly našťastie nespôsobujú smrteľné, ale relatívne ľahké horúčkovité ochorenie s podobným priebehom ako chrípka.
Pre bežného Slováka sú preto zaujímavejšie výskumy, pokúšajúce sa dosiahnuť, aby komáre štípali čo najmenej. Problému sa venovala dokonca NASA.
"V NASA využili poznatky, že komáre sa pri vyhľadávaní hostiteľa riadia najmä dvomi faktormi - teplom živočícha a obsahom oxidu uhličitého, ktorý vylučuje pri dýchaní. Vyvinuli teda zariadenie, ktoré pomaly uvoľňuje CO2 a zároveň má teplotu okolo 37 stupňov. Oklamané komáre priletia a uškvaria sa na elektrickej mriežke. V USA sa prístroj hojne využíva, populárny je napríklad na golfových ihriskách."
Pozor na čierne tričká
Medzi ľuďmi panuje povera, že niekoho štípu komáre viac, lebo má sladkú krv. Je to nezmysel. Je síce pravda, že nie všetci sme pre komáre rovnako príťažliví, nie je to však kvôli krvi, ale kvôli vôni a chuti nášho potu. Pot totiž obsahuje chemické látky, ktoré sa u každého človeka líšia a niekto má jednoducho smolu, že práve jeho zloženie potu je pre komáre mimoriadne atraktívne.
Princíp vône využívajú aj repelenty. Vie sa, že komáre odpudzuje napríklad vôňa eukalyptu alebo éterické oleje z borievok. Najviac im však nechutí extrémne horká látka, ktorú použili Američania v úplne prvom repelente. Hoci ho vyvinuli ešte na konci 2. svetovej vojny, dodnes ju obsahuje väčšina dnešných repelentov.
Pred útokom komárov však do určitej miery môže ochrániť aj správne zvolená farba. "Robili sa výskumy, ktoré potvrdili, že komár vníma farby. Napríklad jasnomodrá ho do určitej miery odpudzuje, kým naopak čierna je mimoriadne atraktívna pre všetok krv cicajúci hmyz. Takže do jelšových lesov či na splav neodporúčam čierne tričká."
Zabijaci
V centre záujmu Milana Kozánka však momentálne nie sú komáre, ale muchy. Na jeho pracovisku s nimi majú rozpracované viaceré projekty. Napríklad ako likvidovať muších škodcov. Využíva sa na to metóda, ktorej podstatou je, že muchy sa množia na špeciálnych farmách a ešte vo fáze kukly sa samčekom nízkou dávkou žiarenia poškodia rozmnožovanie orgány. Dokážu lietať, páriť sa, no nemajú potomstvo.
"Ešte intenzívnejšie sa to začalo využívať v päťdesiatych rokoch v USA na likvidáciu muchy, ktorá kladie vajíčka do otvorených rán. Je veľmi nebezpečná pre hovädzí dobytok. Stačí malinká ranka - keď sa krava povedzme škrabne o konár, a mucha hneď nakladie vajíčka. Vyliahnuté larvičky ranu zväčšujú, čo priláka ďalšie samičky. Tieto muchy dokážu zabiť kravu do dvoch týždňov. Farmárom kedysi spôsobovali obrovské škody. Hynuli celé stáda, dokonca ani koža sa nedala použiť, lebo bola plná dier."
Prvé pokusy s ožiarenými samčekmi sa začali robiť na jednom juhoamerickom ostrove a do roka sa tu podarilo zlikvidovať celú populáciu. "Dnes tu už tohto škodcu vytlačili až po Panamský prieplav. Na muchy tse-tse sa metóda po prvý raz vyskúšala v Zanzibare a za tri roky sa ich tu tiež podarilo kompletne vyhubiť."
Mutanti
Akú úlohu zohráva v likvidácii múch tse-tse Slovensko? Keďže táto mucha ako jedna z mála nekladie vajíčka, ale rodí rovno larvičky, má málo potomkov, iba štyri až šesť za život. Fabriky v Afrike preto treba neustále zásobovať chovným materiálom, ktorý je zdravý, neinfikovaný a nemá parazity. "To je hlavná náplň projektu. Ale keďže sme vedecké pracovisko, zároveň študujeme ich fyziológiu, rozmnožovanie a podobne."
Dôležité je, že sa exotické muchy chovajú v iných klimatických podmienkach, než je ich domovina. Keby totiž náhodou uleteli, vonku pokapú. Aj preto môže na Patrónke bzučať snáď najobávanejší škodca, vrtivka ovocná, ktorá v tropických oblastiach dokáže zlikvidovať ovocinárstvo. Kladie totiž vajíčka až do 280 druhov ovocia, teda prakticky do všetkého. "Na jej ničenie sa používa podobná technika, ako na muchy tse-tse, no išlo sa ešte ďalej. Vyvinuli sa mutanti, ktorých organizmus obsahuje gén, ktorý spôsobuje, že keď je mucha dlhodobo vystavená teplote nad 34 stupňov, zabije ju to."
Muchy vo vesmíre
Málokto vie, že naše muchy domáce mali putovať do kozmu.
"Na projekte sme pracovali ešte za socializmu. Rusi vtedy budovali vesmírnu stanicu, kde chceli chovať prepelice, ktorých vajíčka by slúžili ako potrava pre kozmonautov. Čo však s trusom? Časť sa mala využívať ako hnojivo na pestovanie rias, ale to nestačilo. Mala tam byť teda kolónia múch, ktorá by ho spracovávala a zároveň by slúžila ako potrava pre vtáky. Zaujalo nás to, lebo slepačie výkaly sú aj na Zemi veľkým problémom. To hĺbanie nad trusom síce znie smiešne, ale kto s ním robí, vie, akou vážnou otázkou je likvidácia organických odpadov. Začali sme teda robiť so slepačincami pokusy a bolo úžasné sledovať, čo s nimi muchy dokázali. Za týždeň úplne stratili zápach, zmenili štruktúru a premenili sa na granulky pripomínajúce hlinu. Mušie larvičky dokázali vyprodukovať jedno z najdokonalejších organických hnojív."
Výnosné slepačince
Výskumy zabrzdili politické zmeny. Na Slovensku sa zmenil režim a po nežnej neboli na vedu skoro žiadne peniaze. Keď sa situácia zlepšila, zoologický ústav sa k nápadu vrátil. Tentoraz je tu však rozbehnutý projekt, kde muchy nespracúvajú slepačí, ale ešte agresívnejší prasačí trus.
"Oslovili nás Španieli, ktorí sa snažili o jeho biologické spracovanie. Zmyslom projektu bolo vybudovať priemyselné zariadenie na jeho likvidáciu. Keďže technológiu sme mali vyvinutú už z minulosti, práve tento pondelok sme otvorili mikrofabriku. Je zariadená na spracovanie trusu larvami, aj na chov vajíčok, aby sa mohli dopestovať nové larvičky. Mali by sme tu spracovať až pol tony prasačieho trusu týždenne."
Je to vôbec prvé zariadenie tohto typu na svete, ale čo je ešte zaujímavejšie, využíva celkom nový druh biotechnológie.
"Tie doterajšie boli založené na mikroorganizmoch ako plesne, baktérie, no my využívame hmyz. Je to výdatná pomoc. Len pre ilustráciu, rozprával som sa ľuďmi z jednej stredne veľkej hydinovej farmy. Vraveli mi, že týždenne vyprodukujú až tridsať ton trusu. Vďaka muchám nielenže nebude treba financie na jeho likvidáciu, naopak, premenený na biohnojivo bude ešte zarábať. V čase, keď celý svet šalie po biopotravinách je prírodné hnojivo veľmi zaujímavé. Takže, ak to preženiem, v budúcnosti sa už sliepky neoplatí chovať na vajíčka, prvoradý bude ich trus."
FOTO SME - PAVOL MAJER
Na prvý pohľad ničím nezaujímavé muchy domáce sa Slovensku postarali o svetové prvenstvo. Slovenskí vedci totiž vďaka nim vyvinuli prevratnú biotechnológiu, kde muchy premieňajú agresívny slepačí či prasačí trus na ekologické hnojivo.
