Keď sa pred dvoma mesiacmi zavreli pobočky spoločností Horizont i B.M.G. Invest, a onedlho to isté urobili aj AGW a Drukos, nastalo iba to, čo sa všeobecne očakávalo. Každý, kto bol hoci len nepatrne informovaný, vedel, že raz sa tak stane. Čo nikto zvonku nepoznal presne, bol iba dátum, kedy k tomu dôjde.

Po emocionálnej reakcii na fakt, že státisíce ľudí prišli o miliardy korún, sa verejná debata točí najmä okolo toho, ako je možné, že „podnikanie“, aké pestovali B.M.G. Invest, AGW a Drukos Výnos, mohlo trvať tak dlho a prebiehať tak nerušene.

Prečo nekonali

Kauza nebankových nelicencovaných subjektov, spätá s konaním i nekonaním vládnej garnitúry, s činmi vkladateľov i reakciami postihnutých, so sebaobhajobou zainteresovaných a s postojmi vplyvných činiteľov, vypovedá o stave spoločnosti viac než politologické, sociologické a ekonomické analýzy. Obraz, ktorý o krajine prináša, je veľmi negatívny.

Na poznámku, prečo príslušné orgány, ak roky sledovali činnosť nebankových subjektov, začali konať až potom, keď nelicencované spoločnosti prestali plniť svoje záväzky, minulý týždeň odpovedal generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podľa Milana Hanzela vyšetrovatelia a prokurátori nekonali, lebo „neboli ujasnené otázky, či ide, alebo nejde o neoprávnené podnikanie. Jeden úrad tvrdil tak, druhý opak a tretí akceptoval tvrdenie obidvoch“. Generálny prokurátor minulý týždeň tiež potvrdil, že orgány činné v trestnom konaní doteraz nemajú „relevantné doklady od finančných orgánov“.

Ak je tak, potom vzniká otázka, na akom základe bol vlastne vypísaný medzinárodný zatykač na predstaviteľov spoločnosti Horizont? Iba na tom, že pobočky sú zatvorené a že rozhorčenie postihnutých bolo príliš veľké, aby sa zatykač nevystavil?

Po šiestich rokoch

Ak nebolo jasné, či ide, alebo nejde o neoprávnené podnikanie, kým boli pobočky otvorené, stačí ich zatvorenie na to, aby bolo isté, že ide o trestný čin?

Na zjavnú slabinu takého trestného stíhania preventívne, teda ešte skôr, než sa naozaj začalo, upozornil práve ten, koho sa týka najviac. Vladimír Fruni už v polovici februára denníku SME povedal, prečo sa v jeho prípade nedá hovoriť o neoprávnenom podnikaní: „Ak by štát naozaj niečo také tvrdil, tak sa pýtam, načo tu máme finančnú políciu a ďalšie štátne orgány, keď to vyhlásia po šiestich rokoch?“

Ak by sa orgánom činným v trestnom konaní podarilo dokázať, že sa Vladimír Fruni dopustil trestného činu, zároveň tým dokážu aj niečo iné. Že mu svojou nečinnosťou umožnili, aby sa svojmu neoprávnenému podnikaniu venoval šesť dlhých rokov.

Ako „sa“ stratili

Pretože nebankové subjekty prijímali peniaze od občanov tak, že využívali príslušné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, nebolo jednoduché im túto činnosť znemožniť legislatívnym zásahom. Úspech nelicencovaných spoločností však závisel od reklamy a zákonné obmedzenie v tejto oblasti by bolo veľmi účinné.

Podľa týždenníka Trend už v máji 2000 legislatívci ministerstiev hospodárstva a financií ponúkli do zákona o reklame také ustanovenia, ktoré by spoločnostiam B.M.G. Invest, AGW i Drukos Výnos skomplikovali reklamu na ich „výnosy“. Jeden z nich dokonca výslovne zakazoval, aby sa v reklame uvádzali údaje „o budúcom zhodnotení peňažných prostriedkov, ktorého zhodnotenie nemožno preukázať“. Inými slovami, žiadna nebanková nelicencovaná spoločnosť by nesmela sľubovať taký výnos, aký sľubovali všetky…

Faktom je, že žiadne ustanovenie, ktoré by znížilo účinnosť reklamných kampaní, sa napokon do zákona nedostalo. Hovorca ministerstva financií redaktorovi Čikovskému povedal, že ho z návrhu vyradila legislatívna rada vlády. Jej predseda Fogaš naopak vyhlásil, že tieto ustanovenia „zrejme boli odmietnuté v čase pripomienkového konania či v práci s predlohou“. Jednoducho „sa“ z návrhu stratili. Preto reklamné kampane spoločností bežali až do poslednej chvíle a ešte aj chvíľu po nej. Oni totiž vytvárali zdroje, bez ktorých by systém nemohol fungovať. Keďže vláda ani poslanci Národnej rady na ne nesiahli, systém fungoval až dovtedy, kým sa vnútorne nevyčerpal.

Malíková a Belousov

To, čo umožnili zodpovední činitelia svojou nečinnosťou pred zatvorením pobočiek troch spoločností, dokonali nezodpovední politici po ich zatvorení.

Predseda SDĽ Pavel Koncoš využil koniec nebankových subjektov na to, aby si ešte raz vybavil účty z exministerkou Schmögnerovou. Predseda Smeru Robert Fico si prisadil tým, že žiadal vyplatiť sklamaných klientov z peňazí, ktoré má za privatizáciu SPP dostať privatizačný poradca. Ani SDĽ, ani Smer však neurobili z odškodnenia poškodených predvolebnú kampaň. Na také niečo sa odhodlala len šéfka SNS a predsedovia HZDS a SOP.

Anna Malíková využila každú príležitosť, aby rozčúleným masám povedala to, čo chceli počuť. Že oni za nič nemôžu, lebo majú právo na sľubovaný výnos: „Dali ste si tam, dôchodcovia, peniaze, aby ste si namiesto Dzurindu splnili sľub o 100-percentnom zvýšení príjmov…“ Nad mieru, aká je pre ňu obvyklá, hyenisticky agitovala v prospech SNS vtedy, keď tvrdila, že jej manžel Belousov chcel kúpiť nebankové spoločnosti, keď sa ešte dali zachrániť, ale vláda a polícia mu v tom zabránili, lebo chceli veci ututlať.

Hamžík a Mečiar

Rovnakými prostriedkami sa snaží získať priazeň postihnutých aj Pavol Hamžík. Aj on sa spýtal, či to bola „chamtivosť, ak si v dnešnej slovenskej finančnej neistote chce dôchodca uložiť svoje celoživotné úspory so ziskom,“ a odpovedal si tak, aby s ním bol každý postihnutý dôchodca spokojný. Pravý dôvod, pre ktorý sa angažuje, prezradil vtedy, keď napísal, že netreba dovoliť, aby situáciu nešťastných ľudí zneužívala SNS. Aj predseda SOP by si z toho nešťastia rád zobral svoj diel profitu.

Na rozdiel od iných strán nie je zdôvodnenie HZDS, prečo má byť odškodnený občan, ktorý sa poškodil vlastným pričinením, iba politické, ale aj ústavné a právne. Konštrukcia zdôvodnenia je založená na tom, že každý občan má právo na náhradu škody, ak mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Vladimír Mečiar deklaroval, že bude iniciovať vznik skupiny právnikov a ekonómov, ktorá „pre nedbalosť vlády o uvádzanie zákonov do života bude žiadať stopercentnú náhradu výšky vkladov v Devín banke aj v B.M.G. Investe“. Keďže to povedal ešte pred zatvorením pobočiek spoločností AGW a Drukos Výnos, jeho vyhlásenie určite platí aj na ne.

Tvrdenie predsedu Mečiara, že za nedostatočnú ochranu záujmov občanov musí vláda „platiť aj v peniazoch, nielen vo voľbách“, si majú klienti nebankových subjektov a potenciálni voliči HZDS vyložiť tak, že ak Dzurindova vláda „zaplatí“ vo voľbách, tá ďalšia im zaplatí peniazmi. Ako svojho času napísal politik a politológ Zdeňek Mlynář, v dejinách národov sa ešte nevyskytlo také nešťastie, z ktorého by politici a strany nechceli vyťažiť svoj profit.