Basgitarista švédskej kapely The Cardigans Magnus Sveningsson si pre vedľajší sólový projekt zvolil Nick Righteous Boy. Čestný chlapec sa svedomito pustil do hrania a spievania popu. Možno okolo výsledku nie je až tak veľa rozruchu, ako keď sólový projekt (A Camp) vydala jeho kolegyňa speváčka Nina Perssonová, ale kvalita sa mu nedá uprieť. Okrem toho, na jeho albume sa nepodieľal nikto z domovskej kapely. Sám sebe chcel Magnus dať prezývku Sloní muž, ale taký tu už bol a okrem toho, krivdil by si. V pope sa pohybuje ľahúčko a nežne, takmer nehlučne. Príjemné. Švédske tiché zimy a mystickosť, ako to poznáme z filmov, zachytené v hre mašiniek, zvukov a vokálov. Zaujímavé, keď skúsený rocker je zároveň tvorca - začiatočník.

Po daždi býva slnko, ale aj kaluž blata. A práve ňou zastrešili tvorbu americkí postgrungeri Puddle of Mudd. Je to prvá kapela z vydavateľstva Flawless patriaceho Fredovi Durstovi z kapely Limp Bizkit. Partička štyroch hráčov sa nápadne podobá na Nirvanu, aj - a nielen - vizuálne. Webová stránka www.puddleofmudd.com je nápaditá, ale prvoplánové je klikanie na kúsky blata, ktoré opadávajú dolu. Škoda, že aj pesničky opadnú jedna po druhej ako zaschnuté blato na niekdajšej sláve grungeu. A nie, že sa zašpiníš, kričí mama na cikajúceho chlapca na obale albumu Come Clean.

Vydávať ženské speváčky na jednom výberovom nosiči nie je taký zlý nápad. Človek sa dostane k všetkým pôsobivým singlom z posledného obdobia naraz. Žiaľ, práve takéto jednosinglové kráľovné na trojke Woman prevládajú. Kritérium výberu „žena“ je totiž veľmi široké, a tak by som sa nečudovala skladateľke, hudobníčke a speváčke Björk, keby sa urazila, že je v jednom vreci s obyčajnou predspeváčkou cudzích nápadov Britney Spearsovej alebo Geri Halliwellovej.

Neviem, čia prítomnosť by islandskú čarodejnicu neurazila, mňa však celkom potešil úžasný hlas menom Anastacia, príjemná Macy Grayová s Erikhou Baduovou, skvelá hip-hoperka Lauryn Hillová, Björk, Sade, aj Dido. Baby idete!

Čo sa stane so speváčkou, ktorú zrazu objavia po rokoch spievania? Jej vydavateľstvo okamžite opráši posledný album, vydá ho ešte raz - keď zarobil raz, môže aj druhýkrát - pridá pár noviniek (ktoré potom vyjdú na ďalšom radovom albume) a nenápadnú Mary J. Bligeovú, ktorá sa na čiernobielom albume usmievala s vlasmi stiahnutými do vrkoča, ostrihajú, odhalia, zahalia slnečnými okuliarmi, prizdobia masívnymi šperkami. Dosť. Práve Mary J. Bligeová si to nezaslúži. Spieva naozaj dobré R&B. Tie novinky sú piesne Rainy Days s raperom Ja Rule, He Thinks I don‘t Know, remix No More Drama s P. Diddym, či Where I‘ve Been so speváčkou Eve.

Speváčka Mari Boine je niečo ako nórsky národný poklad. Vďaka jej piesňam ožíva krajina za polárnym kruhom. Laponci či Sámi (patrí k nim i Mari Boine) sú ľudia, ktorí obývajú tamtú zem. Netvoria národ, aj keď nacionalistické skupinky sa nájdu všade a rozprávajú ugrofínsky. Staré povesti hovoria, že dávno pred Kristom Sámi žili v divokej prírode, nástroje vyrábali z kostí a muži i ženy spoločne lovili a zabíjali. O tom spieva Boine, žena, ktorá hudbu začala robiť ako formu terapie v sedemdesiatych rokoch. Prvý album Gula Gula ju preslávil vo svete worldmusic. Na albume Eight Seasons ju sprevádza napríklad známy džezový saxofonista Jan Garbarek. Od obalu cez booklet, obrázky, kmeňové kresby a pesničky, až po texty v pôvodnej reči je album nádherný.