ký znak v názve je v počítačovej komunikácii symbolom úsmevu, ale si aj spomeniete, že autorka má čosi spoločné s udatnou devou, ktorá unikla z Draculových spárov.

A samotný názov? „Chce byť trochu provokatívny, ale je aj mojou otázkou, čo s rozžitým životom či s načatým písaním - neskrýva však žiadnu odpoveď, ak ňou nie je ten internetový úsmev,“ hovorí Denisa Fulmeková, ktorá sa stala Minou v čase, keď ju, vtedy ešte len z rodiaceho sa časopisu Miau, oslovili, aby preň písala fejtóny.

„Dovtedy som sa venovala dvojmesačníku Orientácia, časopisu, ktorý robím už päť rokov, ten sa zaoberá filozofiou, psychológiou, religionistikou, pedagogikou, ale aj ezoterikou, zdravým životným štýlom či rozličnými záhadami a zaujímavosťami.“ A tak na začiatku písania, ktoré pre ňu znamenalo preladiť sa do úplne inej, ľahšej polohy, svoju určitú rozpačitosť skryla za pseudonym.

Humorné krátke útvary mali u čitateľov úspech, a tak sa v spolupráci s vydavateľstvom Petrus zrodil nápad vydať ich knižne. Pseudonym, ktorý prinášal voľnosť i rozmarnosť, a ako nová identita pomáhal vyjadriť aj iné zložky osobnosti („vďaka Mine sa dostali aspoň takto zo mňa von“), však čoskoro stratil svoj význam. „V Bratislave sa nič neutají, raz-dva bolo po ochrannom sfarbení.“ Ďalej žil už len kvôli čitateľom, ktorí si naň zvykli.

Dvadsať knižných príbehov autorka delí na dve kategórie - jedny sú dejové, reflektujúce istú udalosť, druhé sa zaoberajú nejakým fenoménom alebo sú malým zamyslením sa nad tým, čo sprevádza dnešnú dobu. „Väčšina postáv je autentická, samozrejme, niečo som doštylizovala. Ani s odstupom času necítim, že som to vari mala napísať výrazne inak. Ak si to o nejakých svojich textoch myslím, tak končia bez milosti v počítačovom koši. Teraz opäť čosi píšem, ale osud tohto diela je ako vždy neistý.“

Autorka však pripúšťa, že už sa bude podpisovať vlastným menom, a aj keď možno pôjde o iné žánre, opäť sa jej tvorba nezaobíde bez humoru. „Hoci sa v písaní asi posuniem do vážnejšej polohy, nevážnosť napokon aj tak vyvrie na povrch. Poteším sa, keď je v knižke humor, ale špeciálne ho nevyhľadávam.“ Paradoxne vôbec nečíta humoristickú literatúru. „U svojich priateľov a rodiny však humor milujem, bez neho so mnou vlastne ani nemajú šancu.“