My sme to, čo sme, spieva mužný chór, kým na javisku vidíme v uvoľnenej choreografii Jána Ďurovčíka tancovať do zlata odeté trochu vyrastenejšie dámy s trochu vypracovanejšími bicepsami. Kto povedal, že muži nemajú pekné nohy? Jozef Bednárik sa pred víkendovou premiérou (22., 23. a 24. marca) muzikálu Klietka bláznov netajil svojím trochu osvetovým zámerom. Ak láskavo pripomína, že niekto to rád horúce, niekto zas teplé, nenosí na Slovensku drevo do lesa.

Na všeličo sme si už u nás zvykli, koľkokrát počúvame z úst politikov, že situácia je taká, aká je. Aj tautológie majú však u nás malé výnimky. Kým niektorí vôbec nie sú tými, čo sú, iní zas stále musia byť tým, čo nie sú.

Nedajte sa zmiasť

S bulvárnymi komédiami nám tejto jari zakvitlo ako snežienkami. Väčšina z nich „odvážne“ búra predsudky, ktoré už neexistujú, pričom nám veľkoryso ponúka pár hodín sterilnej nudy. Bednárik si však dovolil stúpiť spoločnosti na otlak. Ak na to využil žáner, ktorý je, aký je, mal na to dobrý dôvod. Poklesnuté formy odjakživa fandili chudobným dievčatám a outsiderom, pričom pokrytcom sa ušlo tohto najhoršieho poníženia.

Režisér v tomto prípade dúfal, že aj ten, kto nerozumie článkom o sexuálnej rovnosti, sa azda dá nachytať na city, a tak nimi nešetrí. Prečo však musí ísť na nás s toľkým gýčom, pýta sa sám režisér ústami jednej z postáv? Nedajte sa zmiasť. Ak je gýč to, čo sa tvári na to, čo nie je, potom sú chlapci z La cage aux folles vlastne celkom štýloví, prinajmenšom vo famóznych kostýmoch Ľudmily Várossovej, ktorá pripravila pre divákov skutočné lahôdky. Ibrahim Maiga s pštrosími perami na hlave či v zásterke francúzskej komornej je nezabudnuteľný, aj keby nepovedal ani slovo.

„a nie ste si istí“

Je však celá táto šou normálna? Samozrejme, že nie, ak myslíme ako tí, čo homosexuálov kritizujú s tým, že nebojujú len za svoje ľudské práva, ale aj za uznanie, že sú normálni. V kabarete transvestitov nie je normálna ani len pani od pokladne, svet vonku však nie je, úprimne povedané, o nič lepší. Normálna matka porodí normálne dieťa a po pôrode vo víre ďalších normálnych avantúr naň normálne zabudne. Normálna manželka politika sem-tam zlupne na počkanie fľašu šampanského. Autori Klietky spochybňujú koncept normálnosti en block, v hre plnej milých cvokov je jediným idiotom politik, ktorý predstiera, že je normálne morálny.

Vyplazený jazyk vykričaného lokálu dal výtvarník Juraj Fábry do kontrastu so svetlomodrým svetom, kde má všetko svoje jednoznačné meno zarámované do hrubého rámu predsudkov. Inscenátori nám doň dokreslili jednoduché kresbičky akoby vystrihnuté z „doplnkovej“ čítanky o rodových stereotypoch. Toto je rušná „la rue“, toto je žiarivé „le soleil“ a toto je naša skvelá „la famille“: otec Georges, majiteľ kabaretu, mama Albín čiže hviezda saint-tropézkeho kabaretu Zaza a syn Jean-Michael, ktorý sa chce ženiť.

Hudobná komédia omylov v kvalitnom preklade Alexandry Ruppeldtovej s očakávateľnými trapasmi a vtipne sa pripomínajúcimi, chytľavými melódiami, doplnená vynikajúcimi textami Jána Štrassera by vlastne mala byť sponzorovaná poisťovňou so sloganom „a nie ste si istí“.

Nikto nie je dokonalý

Csongor Kassai ako Albín vo všetkých polohách, ale predovšetkým vo svojom vrcholnom songu „som, aký som“ presvedčil, že nemôže byť iným, ako je, pretože takým, akým je on, je len málokto. Miroslav Noga musel v tejto úlohe prekonávať návyky z predchádzajúcich postáv podobného charakteru. Ani jeho Zaza však našťastie nezostala celkom na povrchu. Ján Gallovič vytvoril v úlohe Georgesa, človeka, ktorý bolestivo bojuje o to, aby nemusel zaprieť svojho priateľa i samého seba, dramatickú rolu par excellence. Štefan Skrúcaný sa v tejto postave, až na výnimky, nevedel zbaviť klišé zabávača. Vo väčšine rolí potvrdil režisér svoju schopnosť dostať z každého herca maximum.

Muzikál Klietka bláznov je kus zámerne postavený na hranu tolerancie a vkusu. Môže sa stať, že produkcia v niektorý večer prepadne na stranu banality. Bola som však svedkom aj momentov, keď sa strhla na dojímavé divadlo s posolstvom, o akom sa inscenáciám „vážnych“ drám často len sníva. Ak by mal niekto pochybnosti, či táto šialená šou, tento ružový Moulin Rouge podporuje tradičné hodnoty spoločnosti, tak ja sa nazdávam, že áno. Ak k nim ešte stále radíme aj lásku.

Nikto nie je dokonalý a aj Zaza s obrovskou modrou mašľou na zadku má právo byť dobrým človekom.