Vyše pol storočia je policajná holubia služba pýchou zboru v chudobnom štáte Orissa vo východnej Indii. Asi 800 poštových holubov nikdy nesklamalo. Keď zlyhali moderné komunikačné prostriedky alebo prišli záplavy, do odľahlých policajných staníc vždy so správou doleteli holuby, ktoré priniesli aj odpovede. Bolo to tak aj po poslednom ničivom cyklóne v roku 1999, keď „fungovali“ jedine holuby.

„Podľa správy auditora by sa mala holubia služba uzavrieť, pretože posielanie správ po holuboch je v ére elektronickej komunikácie príliš staromódne,“ oznámil policajný dôstojník z Orissy.

Ročne stoja holuby asi 10-tisíc dolárov. Milovníci vtákov protestujú. „Stará tradícia by nemala zaniknúť. Je to umenie, ktoré by sme mali chrániť,“ tvrdí Radžat Bhargava, ornitológ z Dillí. Prívrženci poštových holubov tvrdia, že vtáky sú na rozdiel od modernej formy komunikácie spoľahlivejšie. Hlavným tromfom okrídlenej kuriérnej služby je v porovnaní s elektornickou poštou či telefónmi takmer úplná miera utajenia.

Malé sivobiele vtáky cvičí a kŕmi špeciálna jendotka s asi 40 policajtmi v 29 holubníkoch po celom štáte. Vtáky začínajú cvičiť, keď majú štyri až šesť týždňov. Tie, ktoré sa nakoniec kvalifikujú ako „bumerangy“, preletia až 500 kilometrov bez prestávky.

V cieli sa posilnia pšenicou a prosom a potom sa vrátia späť. Správy, ktoré holuby nosia, sú napísané na útržok papiera, ktorý policajti skrútia a strčia do malej umelohmotnej kapsuly. Potom im ju pripevnia k nohe a vypustia ich na cestu.

Holubia kuriérna služba začala v roku 1946, rok predtým než India získala nezávislosť od britského impéria. Počas druhej svetovej vojny ich často využívala armáda, po nastolení mieru ich odovzdali polícii.

Jedným z prelomov bol rok 1948, keď holuby použili na poslanie naliehavej správy do vzdialených oblastí. Informovali tak o programe návštevy prvého premiéra Indie Džavaharlála Nehrúa.

Holuby majú v indických dejinách zvláštne miesto: nájdeme ich v stáročných mogulských miniatúrach a textoch, kde ich používali na nosenie ľúbostných odkazov do háremov a kódovaných príkazov vojakom v teréne. „Chov holubov je umenie, ktoré sa datuje od mogulských čias. Panovník Šahjehan patril k najväčším chovateľom holubov. Tradícia by sa mala zachovať,“ tvrdí ornotológ. (reuters)