Demonštranti, zvolaní Miloševičovou Socialistickou stranou Srbska (SPS), odsudzovali Severoatlantickú alianciu a tiež medzinárodný tribunál v Haagu, ktorý súdi Miloševiča. Záverečného protestného pochodu sa zúčastnilo 7000 až 10 000 ľudí.

Generálny tajomník SPS Zoran Andjelkovič vyhlásil, že stúpenci jeho strany sa budú schádzať každoročne 24. marca, aby „uctili pamiatku všetkých tých, ktorí položili životy za slobodu“.

Etnickí Albánci v Kosove naopak oslávili výročie bombardovania ako obrat v ich boji za nezávislosť. Nedávno zvolený kosovský prezident Ibrahim Rugova povedal, že prvý deň bombardovania bol veľký, historický deň. „Bol to deň, keď začala sloboda a keď v Kosove začalo znovu svitať“. Severoatlantická aliancia pred tromi rokmi začala bombardovať Juhosláviu, aby zastavila represiu Srbov proti etnickým Albáncom v Kosove. Letecké útoky trvali 78 dní a prinútili Miloševiča, aby srbské sily stiahol z tejto provincie, ktorá je v súčasnosti pod správou OSN.

Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch so sídlom v New Yorku odhaduje, že pri bombardovaní bolo zabitých asi 500 civilistov.

Demonštranti v Belehrade pochodovali pred budovu vlády a požadovali predčasné voľby. Položili tiež veniec k ucteniu pamiatky tých, ktorí boli zabití v areáli budov juhoslovanskej armády, ktoré boli pri bombardovaní takmer zničené.

Juhoslávsky prezident Vojislav Koštunica, ktorý sa označuje za umierneného nacionalistu, povedal, že Miloševičove úrady mohli a mali konfliktu so západnou vojenskou alianciou zabrániť. Sám sa k bombardovaniu staval veľmi kriticky.

„Ak by sa mal 24. marec oslavovať, potom v metropolách krajín NATO. Ale to sa nedeje. Nikto sa o ňom dokonca ani nezmienil,“ konštatoval Koštunica v písomnom vyhlásení. Povedal tiež, že viac než 200 000 Srbov, ktorí skôr žili v Kosove, po vojne utieklo, pretože sa báli pomsty etnických Albáncov. (čtk)