ie a o tokoch portfóliových a priamych investícií, dostaneme solídny nástroj na ďalšie analyzovanie diania na finančných trhoch.
Tento tok je v prípade eurozóny negatívny a nie je pokrytý tzv. horúcimi peniazmi, teda krátkodobými špekulatívnymi zdrojmi. Z toho vyplýva, že nákupy európskych investorov, investujúcich do zahraničných akcií, dlhopisov alebo do akvizícií amerických spoločností, neboli pokryté krátkodobým kapitálom, čo spôsobilo oslabenie spoločnej európskej meny.
Veľmi zaujímavé je sledovať tento vývoj od začiatku roku 2001. Vývoj bežného účtu platobnej bilancie eurozóny nie je dramatický, hoci sa mierne zhoršuje. V decembri roku 2000 dosiahol deficit bežného účtu 4,8 miliardy a v januári 2001 to bolo 8,5 miliardy eur. Zhoršenie bežného účtu eurozóny je do veľkej miery ovplyvnené vývojom ceny ropy. Prehlbovanie deficitu bežného účtu však nie je najvýznamnejšou položkou, korá ovplyvnila vývoj výmenného kurzu eura.
Hlavnou zložkou ovplyvňujúcou vývoj eura boli toky priamych investícií. V priebehu roku 1999 bol odliv investícií z eurozóny približne 120 miliárd eur a v roku 2000 dokonca 169,2 miliardy eur. V januári 2001 sa zdalo, že aktivita poklesla, a to predovšetkým vďaka negatívnemu pohľadu na efektívnosť a úspešnosť doterajších fúzií a akvizícií.
V decembri 2000 sa tok priamych investícií z eurozóny spomalil, čo krátkodobí špekulatívni investori považovali za signál nakupovať euro. Odhaduje sa, že na ich účtoch sa tak ocitlo 47,9 miliardy eur. Spoločná európska mena preto koncom minulého roka prudko posilnila, čo analytici označovali za úvodnú fázu dlhodobejšieho rastu jej kurzu.
Vývoj sa však v januári prudko zmenil a eurozóna zažila prudký odliv portfóliových investícií. V prvom mesiaci tohto roka odtieklo zo starého kontinentu 45,5 miliardy eur, pričom mesiac predtým to bolo iba 22,4 miliardy.
Protichodné toky portfóliového a krátkodobého špekulatívneho kapitálu sa tak v januári vzájomne vyrovnali. Krátkodobý kapitál prechádzal do eura, portfólioví investori predávali euro a investovali na iných trhoch. Preto bol výmenný kurz eura relatívne stabilný.
Počas februára a marca začali prudko oslabovať americké akciové trhy. Podľa všetkého by to malo pomáhať euru nadobúdať stratené úrovne. Ak sa však zameriame na toky investícií, zistíme, že americkí investori vymenili investície na Wall Street za investície do amerických vládnych dlhopisov. Len čo začal dolár prekonávať úrovne, kde v januári začínal, investori začali postupne z eurozóny vyberať aj krátkodobé špekulatívne pozície. To vyvolalo ďalšiu vlnu predajov eura. Aj napriek prudkému zhoršeniu situácie vo vývoji americkej ekonomiky tak dolár naberal na sile.
BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je spolupracovníkom SME)
