BRATISLAVA – Ekonomické kroky, ku ktorých splneniu do konca volebného obdobia sa vláda tento týždeň zaviazala, sú síce podľa analytikov a ekonómov ambicióznym programom, majú však slabé miesta. Za najvážnejšiu hrozbu je všeobecne považovaná politická podpora všetkých strán vládnej koalície. Podľa Pavla Ondrisku, analytika Slávie Capital, sú záväzky vlády dobrou správou. „Zníženie vplyvu štátu cez privatizáciu a reformu vládnych financií je správna cesta. Vo väčšine prípadov však ide o veci, ktoré boli zámerom vlády od začiatku jej pôsobenia, no, bohužiaľ, v mnohých prípadoch zatiaľ ‘skutek utek‘,“ tvrdí Ondriska.
Analytik ČSOB Ľudovít Ódor považuje vládny dokument za dvojsečnú zbraň. „Na jednej strane je to silný záväzok. Ak sa podarí ho splniť, tak kredit Slovenska v zahraničí vzrastie. Potom by pravdepodobne neváhali ani ratingové agentúry. Na druhej strane, zlyhanie pri plnení najcitlivejších cieľov môže mať za následok zhoršenie imidžu Slovenska a v krajnom prípade aj oddialenie vstupu Slovenska do Európskej únie,“ povedal Ódor.
Z reakcií odborníkov vyplýva, že najambicióznejší záväzok si vládny kabinet dal vo fiškálnej oblasti. „Vláda si vytýčila cieľ udržať deficit verejnej správy v roku 2001 na úrovni 3,9 percenta z hrubého domáceho produktu a ďalej tento deficit znižovať v roku 2002 a v nasledujúcich rokoch,“ uvádza sa v dokumente. Reformy vo fiškálnej oblasti sú všeobecne považované za kľúčové aj pre to, že znižujú zraniteľnosť slovenskej ekonomiky. „Obávam sa, že vláda bude mať veľké problémy pri plnení tohto záväzku. Z pohľadu verejných financií považujem budúci rok za kritický,“ povedal denníku SME riaditeľ odboru stratégie Slovenskej sporiteľne Martin Barto. Ťažkosti v tejto oblasti včera naznačila aj ministerka financií, ktorá včera priznala, že „predbežný limit výdavkov štátneho rozpočtu na budúci rok podľa požiadaviek rezortov prekračuje schválený štátny rozpočet na tento rok o 35 miliárd korún“.
Za problémový záväzok vlády Barto považuje aj prísľub fiškálnej decentralizácie, ku ktorej má dôjsť po rozhodnutí o realizácii reformy verejnej správy. „Vzhľadom na súčasný stav koalície to nemusí byť splniteľný záväzok. Obávam sa, že súčasnej vláde sa ho nepodarí splniť,“ zdôraznil.
Odmietnutie reforiem politikom nepomôže
Rozpaky ekonómov vzbudzuje aj prísľub uskutočnenia štrukturálnych reforiem v zdravotníctve, v školstve, v oblasti sociálneho a dôchodkové poistenia, ktoré majú byť sprevádzané „rozhodnými krokmi na zníženie nezamestnanosti“. „Dôsledná reštrukturalizácia podnikového sektora, reforma železničnej dopravy, zvyšovanie vekovej hranice pri odchode do dôchodku budú pôsobiť proti tejto snahe,“ podčiarkol Ódor. Podľa Ondrisku napr. medzi prisľúbenými krokmi vlády v oblasti reforiem v zdravotníctve chýba záväzok zavedenia vyššej finančnej spoluúčasti pacientov, keďže v programe je len zavedenie doplnkového poistenia. „Bez takéhoto kroku nie je možné výrazne zmeniť nerovnováhu medzi príjmami a zdrojmi v zdravotníctve. Blížia sa však parlamentné voľby a na takýto krok by sa zrejme neodhodlala žiadna vláda,“ dodal Ondriska.
Barto však argumenty hovoriace v prospech odďaľovania štrukturálnych reforiem kvôli nadchádzajúcim voľbám odmieta. „Keby politické strany podporili reformy, ich predvolebné preferencie by to nepoškodilo. Ak by ich naopak odmietli, ich preferencie to určite nezachráni,“ zdôraznil.
MICHAL NALEVANKO
