Žilinčania môžu tento rok vďaka knihovníčkam čítať noviny a časopisy v Literárnom parčíku. "Predtým tu bol jeden udupaný tuctový trávnik medzi panelákmi," hovorí riaditeľka Žilinskej knižnice Katarína Šušoliaková.
Nadácia Ekopolis má podmienku, že o každom podporenom projekte musí prebehnúť verejná diskusia a okolie upravia dobrovoľníci. Do knižnice prišlo diskutovať viac ľudí ako na brigádu.
"Niektorí chlapi mali nápady, že by sa tu rovno čapovalo pivo, keď tam budú lavičky, zvyšok to odmietol," hovorí Šušoliaková.
Obyvatelia obnovili trávnik, vysadili kríky, vybudovali štrkové chodníky, drevené lavičky, čitáreň. V parčíku mávajú občas vyučovanie študenti neďalekého lýcea, knižnica tu organizuje stretnutia detí z bežných a zo špeciálnych škôl, ktoré si spolu čítajú. Niektorí tu však kradnú novo zasadené kríky.
Trávnatú plochu medzi panelákmi si upravili aj Zvolenčania z ulíc Bystrický rad a Tehelná. Tu bola diskusia dlhšia. Dôchodcovia chceli lavičky, mamičky ihrisko, šoféri časť plochy na parkovisko. Podarilo sa vyhovieť každému. "Pomáhať chodili mamičky, dôchodcovia, desaťroční chalani, ktorí sadili stromčeky. Len muži v strednom veku nám chýbali, tých sme museli presviedčať," hovorí Mária Pavlíková zo Združenia Slatinka. Parčík je teraz obkolesený živým plotom, ktorý bráni tomu, aby si z neho odrezávali parkoviská.
Obyvatelia Rusoviec si onedlho tiež vybudujú "rímsky parčík" rovno vedľa starorímskych vykopávok. "Mesto chcelo pôvodne na parcele postaviť bytovku, zorganizovalo verejnú diskusiu, na ktorej sa ľudia postavili proti," hovorí Vlado Mokráň zo združenia Natura Rusovce.
Mesto od bytovky ustúpilo, no do stavby parčíka sa nemalo. Združenie teda zvolalo občanov a na základe ich podnetov vypracovalo tri návrhy, o ktorých bude verejnosť hlasovať. Na stretnutie ich totiž prišlo len dvadsať.
Američan Adrew, ktorý sa prisťahoval do Bratislavy za priateľkou, chcel urobiť zo zanedbaného školského "pľacu" v Petržalke bejzbalové ihrisko. Získal súhlas riaditeľky školy aj starostu. Za vlastné peniaze priviezol na ihrisko novú hlinu a zasadil trávu, ktorú každý večer polieval. Nikto z okolia mu neprišiel pomôcť. "Bol som presvedčený, že robím dobrú vec. Naokolo sú samé paneláky, tie deti tam predtým chodili fajčiť a piť, teraz mohli chodiť na bejzbal," hovorí.
Tri roky trénoval miestne deti, kúpil mikrobus a cestoval s nimi na súťaže do zahraničia. Čoraz častejšie sa však dostával do konfliktu s miestnymi - na trávnik chodili psíčkari, fajčiari, chuligáni pokazili traktor na úpravu. Stratil trpezlivosť. Dnes má škola opäť zanedbané ihrisko. (haj)
