"Veľmi často volajú ľudia z malých obcí, ktorí by si radi urobili v obci trebárs ihrisko, no majú menej peňazí, a aj donori zatiaľ podporujú viac aktivity v mestách," hovorí Martina Pavlíková z Nadácie Ekopolis, ktorá spolupracuje s bankou a so stavebnými spoločnosťami a s ich podporou rozdeľuje granty.

Niektoré právnické firmy založili vlastné nadácie, keď im zákon umožnil poskytovať 2 percentá z daní na dobročinnosť. Podľa Pavlíkovej sa však občianskym združeniam zdroje nezvýšili. Veľké firmy podporujú zo svojich nadácií často aj vzdelávanie vlastných zamestnancov.

Aktivitu Bratislavčanov podporuje najmä Komunitná nadácia Bratislava. Jej pracovníčka Martina Jánošíková hovorí, že angažovanosť občanov je na dobrej úrovni. Ľudia si vraj čoraz viac uvedomujú, že problémy nebude za nich riešiť štát. Horšie je to s darcami, ktorí nie sú zatiaľ iniciatívni, treba ich oslovovať, nabádať a vysvetľovať, aké výhody filantropia prináša. Aj v prípade jednotlivcov je skôr výnimkou, že sami zavolajú a chcú prispieť, tvrdí Jánošíková.

Ľahšie je to v zahraničných firmách, ktoré majú impulzy z materských spoločností. V zahraničí je firemná filantropia bežná. Spoločnosti si zakladajú vlastné nadácie, spájajú sa so známymi mimovládnymi organizáciami. Najznámejším príklad je Microsoft.

Centrum pre filantropiu spolupracuje s nadáciami plynárov a telekomunikačnej firmy. Žiadajú najmä o podporu jednorazových aktivít - úprava sídliska, vyznačenie cyklotrasy, tábory pre deti.

Niektoré neziskové organizácie, ktoré robia dlhodobé projekty, však museli aktivity obmedziť. Pre sponzorov sú totiž menej "ľúbivé" najmä ochrana životného prostredia, ochrana ľudských opráv a občiansky aktivizmus v tom zmysle, že občania napádajú nesprávne rozhodnutia samospráv.

Martina Tvrdoňová z Centra pre filantropiu však tvrdí, že "rozpätie aktivít, ktoré spoločnosti podporujú, stále rastie". Donedávna išlo najmä programy pre deti a zdravotne postihnutých, dnes ponúkajú štipendiá vysokoškolákom a podporujú tvorivých učiteľov.