Keď v lete aspoň raz nepripravujete v záhrade alebo niekde vonku v prírode guláš, alebo naň nie ste pozvaní, niečo nie je v poriadku. Leto bez guláša nie je leto. Že nemáte na to, aby ste sa do toho pustili? Ale choďte! Povedzme, že ste sa práve teraz rozhodli, že príprava guláša bude vaším letným koníčkom. Vyzerá, že nie je nič jednoduchšie a svedčia o tom aj naše recepty. Tak to skúste.Írsky guláš
Jerome Klapka Jerome vo svojom slávnom románe Traja muži v člne varí prostredníctvom svojich postáv írsky guláš. Aj túto pasáž autor napísal, ako nakoniec celú knižku, čarovne.
Keď Harris ošúpal zemiaky, nik z pánov nechcel veriť, že toľko odpadu môže byť zo štyroch zemiakov. George namietol, že je nezmysel dávať do guláša iba štyri zemiaky a tak ich ošúpal ešte asi pol tucta, ale tie tam už hodili neošúpané. Pridali aj kapustu a hrach, no v kotlíku bolo ešte priveľa miesta a tak prehrabali koše a ocitlo sa v ňom aj pečené bravčové, kus slaniny i losos z konzervy a takisto dve vajcia, ktoré mali podľa Georgea guláš pekne zahustiť. Zhodli sa na tom, že výhoda írskeho gulášu tkvie v tom, že sa naraz zbavíte množstva vecí. Zrejme to presne tak pochopil aj pes Montgomery. Sledoval celý postup a mal pocit, že by mal k dielu tiež pridať svoju trošku. Po chvíli uvažovania odbehol a vrátil sa so svojím príspevkom: v tlame držal mŕtvu vodnú myš. Páni diskutovali o tom, či ju pridať alebo nie, podľa Harrisa by táto prísada dodala jedlu na pikantnosti, ale George trval na klasickom predpise, vraj vodná myš v írskom guláši nemá čo hľadať a treba sa radšej držať toho, čo je vyskúšané. Ostatní namietali, že takýmto prístupom príde o možnosť ochutnať niečo nové, ale George sa nedal. Guláš bol vraj, ako sa píše v románe, znamenitý, v živote si na ničom inom tak nepochutnali. "Bolo to z dobrého materiálu," píše autor: "Hrach a zemiaky mohli byť možno o čosi mäkšie, ale máme zuby v poriadku, tak to nehralo žiadnu rolu; a tá šťava, to bola prosto lahoda - pre slabší žalúdok azda trochu ťažká, ale zato výživná."
Lajova piargska pochúťka
Lajo, sused chalupár z Piargu, pripravoval svoj neopakovateľný gulášik každý rok. Všetci pozvaní sme sa naň tešili celé leto. Aby zachoval tajomstvo výroby, nosil guláš zo Zvolena už predvarený. Takže jeho dokončovanie trvalo už iba hodinu a to sme už všetci do neho rýpali, že nech už podáva. Čakali sme totiž nedočkavo na zlatý klinec prípravy a ten nastal vtedy, keď Lajo vytiahol fľašu borovičky, výdatne ňou polial hladinu polievky tak, že za nadšeného pokriku všetkých zúčastnených na chvíľu slávnostne vzbĺkla. Keď obdiv neprestával, obrad zopakoval. Dodnes sme sa nedozvedeli, čo všetko do svojho guláša dával, jedno je isté: borovička v ňom bola.
Guláš podľa tetky Švecovej
Potrebujete hovädziu klišku alebo lopatku a bravčovú nemastnú lopatku - hovädzieho o trochu viac ako bravčového (na osobu asi 15 Dag mäsa), cibuľu, bravčovú masť, červenú papriku, soľ, rascu, čierne mleté korenie, feferónku, zelené papriky, ošúpané paradajky (alebo hotové lečo), zemiaky, cesnak, majoránku.
Rozohrejete kotlík a na dvoch lyžiciach masti opražíte cibuľu do ružova. Pridáte hovädzie mäso, červenú papriku, korenie, soľ, rascu a dusíte asi 3/4 hodiny. Podlievajte, aby paprika nezhorela. Na rade je bravčové mäso a asi po 10 minútach 1/3 zemiakov a zas dusíte 1/2 hodiny. Podlievajte a premiešavajte! Pridajte zvyšné zemiaky, dolejte vodu a všetko dovarte do mäkka. Tak, aby sa mäso nerozvarilo. Pred odstavením pridajte prelisovaný cesnak a majoránku. Ochutnajte, dochuťte a odstavte z ohniska. Celkovo varíte guláš dve a trištvrte hodiny. (šk)
