Tričká s „Ché“ Guevarom, mobily, ale zamaskované tváre. Takto sa objavilo 24 veliteľov EZLN pred mexickým parlamentom. FOTO - REUTERS
„Balíme kufre, už sa môžeme vrátiť. Nemáme prázdne ruky,“ povedal v stredu vodca Zapatovej armády pre národné oslobodenie (EZLN), známy pod pseudonymom Marcos, počas mítingu pred kongresom v mexickej metropole Mexico City. Velitelia EZLN oznámili, že sa vracajú späť domov do štátu Chiapas po tom, ako úspešne zavŕšili 3000 kilometrov dlhú púť s cieľom získať podporu pre uznanie práv domorodého obyvateľstva na pôde kongresu.
Na mítingu, vystúpili aj ďalší štyria velitelia. Tí v príhovore tvrdili, že cesta k mieru v Mexiku je otvorená. Predtým na historickom päťhodinovom zasadaní v kongrese 24 veliteľov EZLN vysvetľovalo 200 zákonodarcom a 650 novinárov, že je potrebné prijať zákon o právach a kultúre domorodého obyvateľstva.
Marcos ale brány kongresu neprekročil. Jeho neprítomnosť spôsobila nechuť, obavy, ale aj obdiv. Veliteľka s pseudonymom Esther ho neskôr ospravedlnila tým, že „nie je veliteľom, ale iba akýmsi podveliteľom“. Ako dodala, jeho poslanie bolo priviesť EZLN do mexickej metropoly.
Vystúpenie v parlamente však bojkotovala väčšina poslancov z vládnej Strany národnej akcie (PAN) s tým, že odmietajú rokovať so zamaskovanými ľuďmi. No podľa prezidenta Vicenteho Foxa sa prejavmi predstaviteľov gerily pred zákonodarným zborom i tak oficiálne začal dialóg medzi povstalcami a vládou. „Mier je východiskom, aby sme zaplatili obrovský dlh 10 miliónom domorodcov,“ dodal mexický prezident. Ako ústretový krok Fox tento týždeň stiahol zo štátu Chiapas ďalšie armádne jednotky. Odchod vojakov je pritom jednou z hlavných podmienok EZLN na obnovenie mierových rokovaní.
Zákon, ktorý EZLN obhajovala, okrem iného hovorí, že „mexický národ je multikultúrnou spoločnosťou, skladajúcou sa z domorodých národov - potomkov kultúr, ktoré v oblasti žili ešte pred začiatkom španielskej kolonizácie“. Domorodci, ktorí tvoria 10 percent celkového počtu obyvateľstva Mexika, by si mohli na základe nového zákona vytvoriť vlastnú právnu, sociálnu a ekonomickú autonómiu. Indiáni by ďalej mohli rozhodovať o využívaní prírodných zdrojov, ale aj riadiť svoje komunity na základe niektorých tradičných zákonov, ktoré mexická legislatíva nikdy neuznávala.
JURAJ TOMAGA
