ohlásili tzv. čierny štvrtok. Podobná situácia bola aj v ostatných francúzskych regiónoch - miestne vlaky TER, diaľkové linky TGV, ale aj medzinárodné Eurostars premávali len sporadicky. Päť najvýznamnejšich odborov železničiarov pokračovalo vo svojom boji za vyššie platy, lepšie podmienky pre dôchodcov a proti plánu na reorganizáciu spoločnosti.

Múzeum Louvre len deň predtým po prvý raz otvorilo svoje brány návštevníkom po päťdňovom štrajku. Od piatka vstup do jednej z najväčších obrazární na svete blokovali bariéry, protože zamestnanci sa domáhali garancií v súvislosti s prechodom na kratší, 35-hodinový pracovný týždeň. Ten by mal v celom Francúzsku vstúpiť do platnosti od budúceho roka. Smolu mali aj ženy, ktoré včera vítali zatvorené brány gynekologických a pôrodníckych ambulancií. Gynekológovia jednodňovým štrajkom podporili časovo neohraničený štrajk pôrodných asistentiek, ktoré sa na ministerstve zdravotníctva už mesiac neúspešne domáhajú zlepšenia pracovných podmienok a zvýšenia počtu personálu. Ordinovalo sa teda len v urgentných prípadoch a pri pôrodoch. Druhého apríla sa k štrajkujúcim - z vlastných dôvodov - pripoja aj zahraniční korešpondenti Radio France, ktorí od tohto času nebudú posielať do domovskej redakcie žiadne urgentné správy - a dôvod: nevyhovujúce pracovné podmienky. V Paríži to takto vyzerá takmer vždy. Minulý rok prepravcovia blokovali cesty a v Air France štrajkovali dispečeri, parížske metro nefungovalo - a niečo podobné sa určite zopakuje zas. Okrem štrajkov je francúzska metropola známa aj veľkým množstvom rôznych demonštrácií a protestných pochodov - denne sa konajú v priemere tri. Na niektorých miestach metropoly - napríklad na Námesti republiky - sa skupinka ľudí s transparentmi objaví takmer každý deň.

Podľa informácií policajného riaditeľstva Paríža sa v hlavnom meste ročne na 1200 manifestáciách a iných verejných zhromaždeniach zúčastní v priemere osem miliónov ľudí. Najväčšou manifestáciou za posledných sedem rokov bol pochod v januári 1994, keď 260 000 Francúzov vyjadrilo svoju podporu štátnemu školstvu. Víťazstvo na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1998 oslávilo na Champs-Elysées 1,2 milióna osôb.

Na rozdiel od 60. a 70. rokov, keď ľudí do ulíc povolávali rôzne všeobecné politické heslá, v 90. rokoch je to najčastejšie AIDS alebo problém bezdomovcov. Hlavným trendom sú ďalej ekológovia a protiglobalizační aktivisti. Časté sú akcie typu „komando“, keď protestujúci vniknú do nejakého verejného úradu. V Paríži často demonštrujú zahraniční študenti - Kurdi, Palestínčania alebo Tibeťania - za práva vo svojich krajinách - ale ukazuje sa, že neklesá ani citlivosť Francúzov k politike vlastnej vlády. Keď chcela vláda pred pár rokmi zaviesť povinné nahlasovanie zahraničných návštev na radnici v rámci sprísnenia imigračných zákonov, vyvolalo to rozsiahle protestné a štrajkové hnutie po celom Francúzsku.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ