Ak Slovensko bude chcieť prijať euro v roku 2009, vláda bude musieť znižovať verejné výdavky a deficit rozpočtuBRATISLAVA - Analytici sa zhodujú v tom, že politické strany, ktoré vytvoria vládnu koalíciu, budú musieť od časti svojich volebných programov upustiť. Hlavným dôvodom je súčasná vysoká inflácia, ktorá je vyššia, ako očakávala Národná banka Slovenska. Môže znamenať nedodržanie maastrichtských kritérií, ktoré sú podmienkou na úspešné prijatie eura v roku 2009.

Ak chce vláda udržať infláciu na čo najnižšej úrovni, mala by podľa analytikov znižovať verejné výdavky a znižovať deficit štátneho rozpočtu. To sa však nie vždy zhoduje s tým, čo strany pred voľbami nasľubovali.

Rozsiahle dávky štátnej sociálnej pomoci, výstavbu komunálnych bytov a masívnu výstavbu diaľnic možno uskutočniť iba za cenu veľkých verejných výdavkov.

Sľuby strán sú nereálne

"Všade na svete sa volebné programy po voľbách menia, napríklad solidárnosť v takej miere, ako ju navrhuje strana Smer, nie je možné v žiadnom prípade dodržať," povedal ekonóm-prognostik Pavol Kárász. Slovensko podľa neho nemá toľko peňazí, aby si mohlo dovoliť takú náročnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zodpovedá "solidárnym" predstavám Smeru.

"Dobrý hospodársky rast umožňuje v istej miere zvýšiť sociálne výdavky štátu bez rizika inflácie. V takej extrémnej miere, ako je rozdávanie bytov pre mladé rodiny, určite nie," myslí si hlavný ekonóm ING Banky Ján Tóth.

Vysoké verejné výdavky prispievajú k zvyšovaniu cien. "Keď nenastúpi reštriktívna finančná politika vlády, štátny dopyt spolu s dopytom spotrebiteľov spôsobí rast inflácie," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.

Kárász verí, že v roku 2006 bude každá vláda taká rozumná, že nejakou rozšafnou politikou neohrozí splnenie maastrichtských kritérií. "Vari jedine pri koalícii HZDS-Smer-SNS riziko neuvážených výdavkov existuje," dodal.

Zdá sa, že práve táto koalícia je po nedeli reálna. Vyplynulo to zo slov predsedu strany Smer Roberta Fica v relácii Na telo televízie Markíza.

NBS je dôležitejšia

Podľa analytikov má však hlavné slovo pri "strážení" inflácie Národná banka Slovenska. "Národná banka patrí medzi najnezávislejšie banky v Európe. Ovplyvňovať vývoj inflácie je hlavne v jej kompetencii," povedal Kárász. Navyše, inflácia je v súčasnosti celosvetovým problémom, zhodujú sa odborníci. Jej hlavným dôvodom sú rastúce ceny ropy.

"Ako presne prispieva rast cien ropy k rastu celkovej inflácie, však nevie nikto," povedal Šmál. Ceny ropy majú na infláciu totiž primárny aj sekundárny vplyv. V prvom prípade ide o bezprostredný rast cien energií, ktorý je vyčísliteľný.

Zvýšené ceny energií sa však následne prenesú aj do cien rôznych produktov. "Sekundárny efekt je nevyčísliteľný, lebo pohonné látky a ostatné energie majú na výrobu každého produktu iný vplyv," povedal Šmál.

V máji dosiahla inflácia 4,8 percenta. Rast cien energií, teda pohonných látok, plynu a tepla, prispel k nárastu cenovej hladiny 2,1 percenta. Ako však k nárastu cenovej hladiny prispeli ostatné ceny, ktoré sa zvýšili v dôsledku cien energií, nie je presne známe.

Súčasná úroveň inflácie na Slovensku nie je podľa Tótha makroekonomický problém. "Problémom začne byť iba vtedy, keď budeme chcieť dodržať prísne maastrichtské kritériá." Slovensko chce vstúpiť do eurozóny začiatkom roka 2009. Dovtedy inflácia nemôže byť vyššia ako 1,5 percenta nad priemerom troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou. Ak by sme chceli vstúpiť do eurozóny teraz, inflácia by nemohla byť vyššia ako 2,6 percenta.

HENRICH OFFERMANN