MOSKVA, VIEDEŇ - Ruský energetický gigant Gazprom, ktorý už teraz zásobuje Európsku úniu zemným plynom v rozsahu 25 percent, sa svojou alternatívou pokúša urobiť škrt cez rozpočet projektu Nabucco.

"Juhoeurópsky plynovod je realistickejší, myslíme si, že má lepšie perspektívy. Len Gazprom má potrebné veľké finančné prostriedky a dobre rozvinutý systém dodávok plynu," obhajoval hovorca ruského koncernu Sergej Kuprijanov koncom minulého týždňa v Moskve štvrté plynové potrubie z Ruska do Európy.

Tento plynovod by bol paralelný s plynovodom Nabucco, ktorý má byť uvedený do prevádzky v roku 2011. Zatiaľ čo zemný plyn pre Nabucco by pochádzal z Kaspického regiónu, plánovaný juhoeurópsky plynovod by odberateľov zásoboval plynom z ruských ťažobných polí.

Gazprom a maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL minulú stredu vytvorili projektovú spoločnosť, ktorá bude študovať podklady súvisiace s juhoeurópskym plynovodom. MOL je však zároveň partnerom v konzorciu okolo rakúskeho koncernu OMV na vybudovanie plynovodu Nabucco. V pondelok sa vo Viedni uskutoční stretnutie komisára EÚ pre energetiku Andrisa Piebalgsa s príslušnými ministrami z Rakúska, Maďarska, Bulharska, Rumunska a Turecka, ktoré má dať zelenú miliardovému projektu Nabucco.

Hovorca Gazpromu nechcel minulý týždeň v rozhovore pre rakúsku agentúru APA priamo komentovať projekt Nabucco, povedal však, že nepochybuje, že by mohlo Rusko podať lepšiu ponuku na zásobovanie južnej Európy zemným plynom. Juhoeurópsky plynovod by bol podľa jeho slov napojený na nový plynovod Bluestream, ktorý vedie z Ruska popod Čierne more do Turecka. Odtiaľ by potom mal viesť cez Grécko, Bulharsko a Maďarsko do západnej Európy.

Viac ako rok pripravovaný plynovod Nabucco, ktorého význam vzrástol začiatkom roka po cenovom spore medzi Ruskom a Ukrajinou týkajúcom sa zemného plynu, by sa mal stať alternatívnym zdrojom plynu pre Európu, pričom by mal viesť z Turecka, resp. Iránu cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko do Rakúska a potom ďalej do Európy.

Minulý rok vzrástla spotreba zemného plynu v Európe len o 2 percentá, generácia nových plánovaných plynární by však mohla v budúcich rokoch viesť k výraznejšiemu rastu spotreby plynu. Ruský plynárenský gigant odhaduje, že do roku 2010 bude Európa potrebovať ročne o 100 miliárd kubických metrov plynu viac, ako je zabezpečené v dlhodobých zmluvách. Obidva hlavné plynovody z Ruska, jeden vedený cez Bielorusko a Poľsko, druhý cez Ukrajinu, prakticky nemajú žiadne voľné dodatočné kapacity.

(tasr)