Kôpor nie je náročný na pôdu, neznesie však pôdu čerstvo hnojenú maštaľným hnojom. Dobrú úrodu dáva v humóznych pôdach s dostatkom živín, ktoré sú mierne vlhké. Obľubuje slnečné stanovište, ale znesie aj mierny polotieň. Ak sme si už raz kôpor zasiali do záhradky, bude sa sám rozmnožovať zo semien, ktoré vypadávajú, alebo ich vietor roznesie po okolí. Na jar skoro vyklíči. Ak však chceme dosiahnuť stále čerstvú úrodu kôpru, vysievame ho postupne v menšom množstve v dvoj- až trojtýždňových intervaloch.

Kôpor sejeme od marca do polovice mája a potom od polovice júla až do polovice prípadne až do konca augusta, v závislosti od počasia. Medzi týmto obdobím rýchlo vybieha do kvetu, preto ho nie je vhodné vtedy siať. Koncom leta vysiata rastlina už býva citlivá na skoré mrazíky.

Kôpor sejeme priamo na stanovište do hĺbky 2 až 3 centimetrov, do riadkov vzdialených 20 až 30 centimetrov alebo do sponu 20 x 5 centimetrov. Klíči dva až tri týždne. Semená môžeme prisievať aj do iných druhov zeleniny, či roztrúsiť po zeleninovej hriadke. Pri jednotení v riadkoch nechávame len najhrubšie stopky, vzdialené od seba približne 10 centimetrov.

Kôpor nie je náročný na zalievanie, stačí mu prirodzená vlaha. Pri veľkých horúčavách je však vhodné porast zalievať, inak nebude dostatočne kvalitný, rýchlo vybieha do kvetu a napádajú ho vošky. Od sejby do zberu vňate uplynie asi 40 až 75 dní, čo závisí od kultivaru, sejby, pôdy, závlahy a klímy.

Čerstvú vňať môžeme zberať z postupných výsevov celé leto. Má vysoký obsah niektorých vitamínov, najmä vitamínu C a vitamínov skupiny B.

Posekaný kôpor môžeme pridávať do nátierok, šalátov, na zemiaky, k mäsitým i vaječným jedlám, rybám, do jogurtovej zálievky na šaláty, do omáčok či polievok. Vzhľadom na väčší obsah silice ho treba užívať s mierou. Pri varení ho dávame do jedál až nakoniec, aby si zachoval prirodzenú chuť, arómu, farbu aj vitamín C. Nie je dobré ho variť, lebo zhorkne. Kôprovými kvetmi sa ochucuje nakladaná zelenia, uhorky, cibuľky, červená repa a podobne.

MÁRIA VARGOVÁ