Moja štrnásťročná dcéra prišla s nápadom, že by chcela ísť na rok študovať do Ameriky. Od budúceho školského roka tam totiž ide jej kamarátka, ktorá už o ničom inom nehovorí. Preruší strednú školu, na rok pôjde do rodiny, kde bude bývať a chodiť do školy. Našu Gabiku to nadchlo a presviedča nás, aby sme jej niečo podobné vybavili aj my. Na moje prekvapenie manželovi sa tá myšlienka pozdáva. Vraj sa naučí poriadne jazyk aj samostatnosti. Ja mám však strach. Nepáči sa mi to aj kvôli financiám, lebo nie sme až tak dobre finančne situovaní, to je však druhoradé. V prvom rade ma trápi, že dcérka je neskúsená na to, aby v pätnástich rokoch odišla tak ďaleko od rodičov. Do neznámeho prostredia, cudzej rodiny, medzi cudziu mládež. Počula som, že deti sú neraz v malých mestečkách, na farmách, kde sa cítia osamelé. Bojím sa aj drog, alkoholu, že jej niekto popletie hlavu. Je v najháklivejšom veku a my nebudeme mať nijaký dosah a kontrolu nad tým, čo robí, v akých podmienkach žije. Navyše, dcérka doteraz nikde sama nebola, ani len v táboroch, vždy sme chodievali len na rodinné dovolenky.
Muž s dcérkou ma síce ubezpečujú, že dnes bežne chodia už takéto deti do sveta, ja sa však s tým neviem zmieriť. Zaujímali by ma preto skúsenosti iných rodičov, ktorých deti v tínedžerskom veku absolvovali podobný pobyt. A tiež by som potrebovala radu psychológa, či je pätnásťročný človek už pripravený na takúto skúsenosť. Jana
Milá Jana,
Skúsenosti so štúdiom detí na strednej škole v zahraničí sú rôzne. Na jednej strane pozitívne, pretože deti majú možnosť získať lepšie jazykové zručnosti, zoznámiť sa s novými ľuďmi, s novým prostredím, s iným systémom vzdelávania. Tým, že sú odkázané viac na samostatné rozhodovanie, získavajú väčší pocit zodpovednosti za seba, čo je prínos pre ich ďalší život. To všetko sú pozitíva, umožňujúce mladým ľuďom, ktorí sú istým spôsobom zrelí na to, aby žili bez starostlivosti a pravidelného dohľadu rodičov, rásť. Títo mladí sa dokážu rýchlo prispôsobiť a bez väčších ťažkostí sa učiť, pracovať a fungovať v neznámom prostredí.
Na strane druhej sú aj negatívne skúsenosti detí, ktoré odišli z domu skôr, ako mali základné návyky na samostatné fungovanie nielen v domácom prostredí, ale nemali ani žiadne skúsenosti s pobytom v cudzom prostredí. Títo mladí sú niekedy v konfrontácii so skutočnosťou zaskočení natoľko, že sa nedokážu prispôsobiť. Viem o deťoch, ktoré už počas cesty, keďže nemali sprievodcov, stratili orientáciu. Mnohých zaskočilo stretnutie s novou rodinou. Pre niektoré deti bolo zase neobvyklé prostredie školy, ale aj správanie sa rovesníkov. Veľká vzdialenosť od rodičov a menšie možnosti kontaktu s nimi viedli k tomu, že cudzie prostredie prežívalo dieťa ako nepriateľské, z čoho vznikali pocity izolovanosti. To sa, prirodzene, prejavilo v horších študijných výsledkoch. To pre mnohé deti zase znamenalo, že sa dostávali do stavov úzkosti a smútku, čo viedlo k predčasnému ukončeniu pobytu, spamätávaniu sa z "psychickej traumy", dobiehaniu zameškaného učiva v škole, vyrovnávaniu sa s negatívnymi reakciami bývalých spolužiakov, prežívaniu prvých pocitov vážneho zlyhania.
o o o
O tom, či dieťa je, alebo nie je zrelé, nemusí rozhodovať vek. Dá sa to posúdiť aj na základe viacerých prejavov, ktoré možno považovať za signály zrelosti, samostatnosti a predpokladu na adaptovanie sa v cudzom prostredí:
o Zrelosť dieťaťa sa prejaví v tom, ako si plní záväzky voči pravidlám a dohodám v rodine, ako je schopné zabezpečiť niektoré povinnosti, napríklad nákupy či udržiavanie poriadku vo svojich veciach.
o Je dôležité posúdiť, ako dieťa reaguje na konfliktné situácie, ktoré sú prirodzenou súčasťou fungovania rodiny. Ak dieťa reaguje viac úzkostne, plačom, uzatváraním sa do seba alebo odporom, hnevom, agresivitou, je menej zrelé ako dieťa, ktoré je schopné otvorene prejaviť názor a prispieť k riešeniu situácie.
o O zrelosti veľa napovie spôsob trávenia voľného času. Deti, ktoré si samostatne vyhľadávajú aktivity a sú schopné v týchto aktivitách dlhodobejšie zotrvať, sú samostatnejšie, vytrvalejšie a hlavne stálejšie vo svojich rozhodnutiach.
o Zrelé sú deti, ktoré sú schopné samostatne si plniť školské povinností, čo sa odzrkadľuje v školských výsledkoch a relatívne bezproblémovom vzťahu k škole.
o Pre pobyt v zahraničí je potrebné minimálne zvládnutie jazyka, to znamená schopnosť klásť otázky a porozumieť odpovediam, a naopak. Štúdium v anglickom jazyku však predpokladá viac ako minimálnu znalosť, pretože nové poznatky v škole budú prezentované americkou angličtinou.
o Dôležité je, ako dieťa nadväzuje kontakty s rovesníkmi, ale aj s dospelými, ako vychádza s učiteľmi. Zrelšie deti sú schopné bez väčších zábran otvorene komunikovať nielen s rovesníkmi, ale aj so známymi a neznámymi dospelými.
o o o
Ponúkla som vám niekoľko úvah na zamyslenie o tom, či možno vašu dcéru považovať za dostatočne zrelú pre samostatný pobyt a život v cudzom prostredí. Vaše rozhodovanie by sa malo, prirodzene, opierať aj o spoľahlivé, presné a jednoznačné informácie o tom, kto pobyt organizuje. Snažte sa dozvedieť viac o oblasti, v ktorej sa škola nachádza, o tom, v akej rodine bude žiť, aké sú skúsenosti s týmito rodinami, aké sú záruky bezpečnosti dopravy, pobytu, ale aj možnosti a podmienky predčasného ukončenia pobytu.
O všetkých pre a proti hovorte aj s dcérou a sledujte, ako reaguje. Zvážte, či je schopná vidieť prípadné obmedzenia a problémy, ktoré pobyt v cudzom prostredí môže priniesť, alebo je naladená na to, aby v ceste videla iba dobrodružstvo z neznámeho.
Z toho, že hľadáte argumenty pre a proti, je zrejmé, že si uvedomujete svoju zodpovednosť za dieťa. Je dobré nezatvárať dvere pred príležitosťami, ktoré sa dieťaťu otvárajú. Je však rovnako dôležité zvážiť, či je dieťa zrelé využiť tieto príležitosti v prospech svojho rastu alebo, naopak, nové príležitosti sú nad jeho možnosti adaptácie.
