Zlatú Adelu, maľoval Gustav Klimt štyri roky. O storočie neskôr zaplatil zaň kozmetický magnát a Ronald Lauder, ktorý ovláda aj českú televíziu Nova, závratnú sumu 4,1 miliardy korún.
"Moja Mona Lisa," hovorí o portréte Adely Blochovej-Bauerovej Ronald Lauder. Áno, ten Lauder, ktorý je kozmetickým magnátom a ovláda českú televíziu Nova. Od tohto týždňa je "jeho Mona Lisa" naozaj jeho. A Rakúšania smútia za "ich Monou Lisou".
To, že vzácne dielo zmenilo majiteľa, nie je zďaleko ten najšokujúcejší fakt, ktorý sa okolo obrazu rakúskeho secesného maliara Gustava Klimta tento týždeň objavil. Dych vyrazí cena, za ktorú sa podľa denníka The New York Times predal. Ronald Lauder ho kúpil za 135 miliónov dolárov, čo je v prepočte asi 4,1 miliardy korún. Pre tých, ktorí sa v aukciových cenách nevyznajú, to zjednodušene znamená len toľko, že takzvaná Zlatá Adela sa stala najdrahším obrazom.
Picassov Chlapec s fajkou za 104,2 milióna dolárov, Picassova Dora Maarová s mačkou za 95,2 milióna dolárov či Van Goghov Portrét doktora Gacheta za 82,5 milióna dolárov sa tak v top 5 najdrahších obrazov prepadli o stupienok nižšie.
Pre samotný obraz to znamená toľko, že obdivovať ho už nemôžeme v neďalekej viedenskej národnej galérii, ale v manhattanskej Neue Galerie, ktorá patrí Lauderovi. Rakúšania ronia slzy a svet nevie zavrieť ústa od úžasu nad tou megasumou. Možno by smútku aj úžasu bolo menej, keby obraz nemal za sebou takú strastiplnú cestu.
Dar pre nevestiných rodičov
Viedeň na začiatku 20. storočia. Meno maliara Gustava Klimta má už v dobrých kruhoch prenikavý cveng, hoci občas trošku zaškrípe. Jeho estetické názory sú totiž radikálne, a keď ich obhajuje, servítky si pred ústa nekladie.
V prvom rade je však umelec, ktorého novomanželia Blochovci požiadali o namaľovanie portrétu nevesty Adely Blochovej-Bauerovej. Rozhodli sa, že obraz od majstra darujú nevestiným rodičom v deň svojej svadby v roku 1903. Lenže obraz dostali až o štyri roky neskôr, Klimt naň potreboval viac času. Dodnes sa nad týmto špekuluje aj v zaužívanej schéme - maliar a múza, teda maliar a milenka. Nič také sa nedokázalo, na fámy to však stačilo bohato. Nech to už bolo akokoľvek, Adela Blochová-Bauerová bola jediná, ktorú Klimt portrétoval dvakrát. Druhý portrét vznikol v roku 1912.
Spory o Zlatú Adelu
Adela zomrela pred 81 rokmi. V závete vyslovila želanie, aby jej dva portréty zostali v Rakúsku. Jej manžel Ferdinand ušiel v 30. rokoch pred nacistami do Švajčiarska, no manželkinu vôľu splnil a obrazy nechal rakúskej národnej galérii.
Pred svojou smrťou zrušil manželkin závet a napísal nový. V ňom stálo, že obrazy majú putovať k deťom jeho brata do Ameriky. Lenže už o rok sa dedičia rozhodli, že obrazy nechajú rakúskej vláde.
Tu by sa putovanie portrétu manželky najbohatšieho majiteľa cukrovaru v Rakúsko-Uhorsku mohlo skončiť a Zlatú Adelu mohli dodnes obdivovať návštevníci rakúskej metropoly. Tak, ako to bolo vyše šesťdesiat rokov, až do poslednej zimy. Vtedy Maria Altmannová, deväťdesiaťročná neter Adely Blochovej-Bauerovej, získala obraz Zlatá Adela späť. Súdila sa oň od roku 2000 a spor v roku 2004 vyhrala. Tvrdila totiž, že rodina neodovzdala obraz do rakúskej galérie dobrovoľne, ale že ich k tomu prinútili.
Rakúska galéria plánovala obraz odkúpiť, Altmannová však uprednostnila kozmetického magnáta Ronalda Laudera. Vraj jej pomohol spor vyhrať.
Od tohto týždňa tak jeho Neue Galerie v New Yorku, ktorá sa špecializuje na rakúske a nemecké diela, vlastní to, čo Rakúšania vnímajú ako národný poklad. Nádhernú Adelu zaliatu zlatom. "Pre dedičov aj pre moju tetu Adelu bolo dôležité, aby jej dielo bolo vystavené v múzeu," cituje BBC Adelinu neter.
Osudové ženy
Rakúšan Gustav Klimt (1862-1918) patril spolu s Ottom Wagnerom, Josefom Hoffmannom, Josefom Olbrichom a Kolomanom Moserom k spoluzakladateľom Viedenskej secesie v roku 1897. Odštartovali tak secesné hnutie známe pod zastrešujúcim názvom Art Nouveau. Prejavilo sa nielen v maľbe, ale aj v dekoráciách a v architektúre. Už nestačilo, aby lampy svietili, museli oslepovať aj svojou formou. Funkčnosť bola samozrejmosťou a do popredia sa dostala dekoratívnosť a ornamenty - sínusoidné línie, asymetrické usporiadanie vzorov. V Paríži to boli očarujúce stanice Hectora Guimarda, v Brusseli Hortove jemné stavby, v Barcelone Gaudího vlnivá Casa Mila, v Amerike Tiffany.
Vo Viedni to boli architekti a Gustav Klimt. Kľúč k jeho obrazom je jednoduchý a neuveriteľne podmaňujúci. Erotika zabalená v elegancii. Femme fatale pod závojom krehkosti. Elegancia, ktorá necháva dostatok priestoru pre symboly. Nymfy, Bozk, Tanečnica, Panna, Salomé, Danae, Adam a Eva - na jeho obrazoch sú ženy, z ktorých vyžaruje osudovosť. Sú zväčša hrdo zasnené, obklopené symbolmi. Vyznával senzualizmus a pri oddávaní sa nenechal otravovať hranicami. Jeho ženy vyžarujú zvláštne napätie medzi životom a smrťou, extázou a úzkosťou. Ich telá a gestá zredukované do dvoch dimenzií sú zvodnejšie než realita a osudovejšie než kliatba.
Klimt ako filmový hrdina
Tento rok mal na medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame premiéru film o umelcovom živote s názvom Klimt, ktorý nakrútil režisér Raoul Ruiz. V hlavnej úlohe sa predstavil John Malkovich. Klimtov príbeh sa v ňom začína na smrteľnej posteli, pri ktorej ho navštívi jeho priateľ, ďalší významný rakúsky maliar Egon Schiele. Režisér vykreslil Klimtove stretnutia so ženami, najmä s fascinujúcou tanečnicou, zmätok v jeho emóciách aj frivolnosť doby, ktorá ten zmätok umocňovala. Klimt sa nevyhýbal konfrontáciám s vtedajšou umeleckou scénou, ktoré sa často odohrávali vo viedenskej Cafe Central.
Film je presýtený symbolmi, podobne ako Klimtove obrazy. Klimt je vo svojich prejavoch vášnivý, nekompromisný a vo svojich názoroch revolučný. Aj na neho platilo klišé velikánov: okolie ho buď zbožňovalo, alebo nenávidelo.
Aukcia tohto týždňa však hovorí jasne, ktorá časť zvíťazila.
Neter Adely Blochovej-Bauerovej a dedička obrazu Maria Altmannová.
Malkovich a Klimt.
Americký herec John Malkovich v úlohe rakúskeho secesného maliara Gustava Klimta a nemecká herečka Veronika Ferresová ako Emilia Flögerová, Klimtova dllhoročná družka a známa viedenská módna návrhárka, vo filme Klimt od režiséra Raoúla Ruiza
Adele Blochová-Bauerová, manželka cukrovarníka Blocha, bola jedinou ženou, ktorú Klimt maľoval dvakrát. FOTO - REUTERS, TASR/EPA, ČTK/AP
