Tradičnou destináciou socialistickej dovolenky bolo Bulharsko, NDR s trochu chladnejším morom a Maďarsko, kam sme chodili nakupovať a stanovať na Balaton. Ja som mala šťastie a za odmenu som sa ako vzorná dvanásťročná pionierka dostala na zájazd do Sovietskeho zväzu.

Už cesta tam bola zážitkom. Asi štyridsať pionierov sa v horúčave tlačilo v uzamknutom vlaku, keď nám v Čiernej nad Tisou vymieňali podvozok. Jediná ponuka na ochladenie bolo maróženoe a táto lahôdka bola aj neskôr jedinou ako tak stráviteľnou stravou. To, že som schudla tak, že ma mama po návrate na stanici nespoznala, som v puberte považovala za pozitívnu súčasť zájazdu.

Prvé ubytovanie bolo v Ľvove. Neviem, či sme sa do mesta vôbec dostali, pretože ja si pamätám len hotel. Spali sme na vojenských posteliach, ktorých nohy stáli v hrnčekoch, pravdepodobne s vodou, aby sa do postele nedostal hmyz.

Z Kyjeva si pamätám dežúrnyje, ktoré od nás mámili rifle aj pančucháče. Keďže sme boli dopredu upozornení, aby sme im ich radšej predali, akoby nám ich mali ukradnúť, zrazu som mala sto rubľov, za ktoré som si okrem vojenskej baterky a minigramofónu na platne z časopisu Ogoňok nemohla nič kúpiť.

Najväčší zážitok som však mala v Moskve. Po vystátí šóry na Leninovu múmiu nám, pionierom, bolo treba cikať. Široko-ďaleko nebolo kde, až po dlhom pátraní sme objavili starú budovu s obrovskými chodbami a halami, kde niekde na konci bludiska bez jedinej tabule bola obrovská miestnosť - lebo Rusi mali všetko veľké - a tam spoločné kóje, ktoré pripomínali stajne pre závodné kone. Boli oddelené iba zástenou, ktorá zakrývala len najintímnejšiu časť, takže ste sa mohli počas potreby so svojím mužským či ženským susedom pozdraviť aj porozprávať.

Keď som sa vrátila domov, socialistické Československo mi pripadalo ako Amerika. Okamžite som prestala s rekordmi v zbere gaštanov, aby mi náhodou v budúcnosti nehrozil zájazd do nejakej spriatelenej krajiny.

Tento rok idem s rodinou do Francúzska. Čaro varenia spišských párkov v hliníkovom hrnčeku so špirálou v okne hotela však už asi nehrozí. Bude to civilizovaná nuda. Kde sú tie časy, keď najväčším zážitkom pre turistu z Československa bol výklad obchodu s elektronikou, ktorú si nikdy nebude môcť kúpiť?

Autor: Michaela Čobejová, herečka