"S cieľom získať licenciu na výkon DSS ako prví na trhu sme museli pripraviť veľké množstvo dokumentácie potrebnej na získanie licencie (stanovy, štatúty, procedúry, obchodné plány a podobne) a v čo najkratšom čase ich predložiť so žiadosťou o licenciu Úradu pre finančný trh," spomína hovorkyňa ING SR Jana Burdová. Získaniu licencie predchádzali zdĺhavé rokovania. Navzájom si museli potvrdiť výklad a správne chápanie legislatívy

s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Úradom pre finančný trh. "Druhý pilier bol totiž pre všetky zúčastnené subjekty úplne novým prvkom," dodáva J. Burdová.

Podľa člena predstavenstva Aegon DSS Romana Klama šlo pri zakladaní DSS o typické problémy sprevá-dzajúce založenie a rozbeh novej spoločnosti. Na rozdiel od bežne známej právnej formy akciovej spoločností ich znásobili ešte požiadavky, ktoré parlament schválil pre DSS. Poslanci chceli pri schvaľovaní dosiahnuť maximálnu možnú mieru bezpečnosti správy starobného dôchodkového sporenia. "S tým súvisela aj administratívna a časová náročnosť licenčného konania zo strany vtedajšieho Úradu pre finančný trh," konštatuje R. Klamo. "Kľúčovými oblasťami pre nás bolo personálne obsadenie dôležitých pozícií stanovených zákonom, vybudovanie siete sprostredkovateľov a implementácia informačného systému," dodáva. Veľa problémov sa dolaďovalo vo vzájomnej úzkej spolupráci všetkých zainteresovaných subjektov, čo sa neskôr premietlo do štyroch noviel zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení. R. Klamo vysvetľuje: "Z hľadiska počtu tém a naliehavosti ich riešenia rezonovala problematika výmeny a štruktúry informácií medzi Sociálnou poisťovňou a DSS vo väzbe k sporiteľom a ich príspevkom." Podľa neho sa Sociálnej poisťovni nedá uprieť snaha o stabilizáciu systému, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu, avšak veľa bodov z tejto agendy sa muselo dolaďovať až po spustení systému. "Navyše ani v súčasnosti nedokáže DSS zodpovedať sporiteľovi otázku, prečo mu za stanovené obdobie nebol pripísaný príspevok, respektíve príspevok v určenej výške," dodáva. V takýchto prípadoch sú sporiteľ a DSS odkázaní na informáciu zo Sociálnej poisťovne. Za neefektívny a administratívne náročný proces považuje spôsob pripisovania penále za oneskorené zaslanie príspevku na osobný dôchodkový účet sporiteľa. To sa deje až na základe individuálneho rozhodnutia Národnej banky Slovenska. "Očakávame tiež, že Sociálna poisťovňa začne s prideľovaním DSS tým sporiteľom, ktorí túto svoju povinnosť zanedbali," hovorí člen predstavenstva Aegon DSS R. Klamo.

Člen predstavenstva VÚB Generali DSS Viktor Kouřil si tiež myslí, že pri rozbehu starobného dôchodkového sporenia šlo o najväčší projekt v oblasti zmeny financovania dôchodkového poistenia v histórii Slovenska. "Krátkodobé skúsenosti z okolitých krajín, napríklad z Poľska a Maďarska neboli veľmi optimistické," hovorí. "Spoločným úsilím ministerstva a dôchodkových správcovských spoločností sa podarilo presvedčiť takmer 1,3 milióna občanov, že sporiť si na vlastný osobný dôchodkový účet sa oplatí," dodáva. Podľa jeho slov najväčším problémom bolo presvedčiť občana a zároveň v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Národnou bankou Slovenska a Sociálnou poisťovňou zabezpečiť od začiatku relatívne plynulý tok peňazí na účty sporiteľov.

Hovorkyňa Winterthur Zuzana Tichá na Slovensku považuje za najťažšie pri rozbehu dôchodkových správcovských spoločností prekonávanie detských chorôb zreformovaného systému: "Mám na mysli prvotné problémy so systémom v Sociálnej poisťovni, s registráciou rodičov na materskej dovolenke, meškajúcimi platbami či s nulami na dôchodkových účtoch," vysvetľuje.

Podľa slov Jozefa Pašku, predsedu predstavenstva Allianz - Slovenskej DSS k najťažším veciam na začiatku patrila správna interpretácia legislatívneho rámca. Okrem toho, že sa v priebehu roka 2004 niekoľkokrát novelizoval, zaviedol predovšetkým v oblasti sprostredkovania, marketingu, propagácie, obchodovania

a kontroly veľmi prísne pravidlá. "Tie si napríklad v obchode vyžiadali vytvorenie celkom nového modelu spolupráce s externými aj internými obchodnými sieťami, zvládnutie licenčného procesu pre tisícky sprostredkovateľov a prípravu informačných systémov na ich podporu," vysvetľuje J. Paška. "Myslím si, že práve táto fáza bola tou najproblematickejšou, ale zároveň aj kľúčovou pre úspešné etablovanie sa tej-ktorej spoločnosti na trhu starobného dôchodkového sporenia," dodáva. "No nebolo to len o obchode," pripomína J. Paška. Pretože v rovnakom čase bolo treba analyzovať a pripraviť informačné systémy na podporu kľúčových procesov - od registrácie zmlúv v Sociálnej poisťovni, spracovanie príspevkov, cez investičný proces, proces riadenia rizika až po nástroje kontrolingu a riadenia. "Bez tímu ľudsky a odborne vysokohodnotných spolupracovníkov by to, samozrejme, nešlo," zdôrazňuje predseda predstavenstva Allianz - DSS Jozef Paška.

Najťažšou úlohou podľa generálnej riaditeľky ČSOB DSS Tatiany Balážovej bolo získať dôveru ľudí, aby zverili svoje odvody do rúk dôchodkových správcovských spoločností. Mnohí síce mali skúsenosti s investovaním na finančných trhoch, ale sporivý dôchodkový pilier bol podľa nej v celom regióne V4 úplne novým krokom. "Fakt, že rozbeh správcovských spoločností bol úspešný, potvrdzuje aj počet zapojených ľudí v druhom pilieri, ktorý už ku koncu minulého roka, čiže po necelom roku fungovania systému dosiahol 1,1 milióna," konštatuje

T. Balážová a dodáva: "Takéto výsledky sme od začiatku očakávali. Dokazujú, že Slováci dôchodkovej reforme dôverujú."

Kristína Nogová