Stačí to?

Rozsah ručenia za penzijné úspory v zákone o starobnom dôchodkovom sporení nie je presne stanovený. Závisí od toho, koľko peňazí bude na účte rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Maximálnu náhradu totiž zákon obmedzuje na 50 % zostatku peňazí v rezervnom fonde. Ide o prípady, ak DSS alebo jej depozitár (banka, v ktorá spravuje aktíva správcu a fondov) poruší zákon a spôsobí sporiteľovi majetkovú ujmu. Môže ísť napríklad o spreneveru či neodborné nakladanie s majetkom pri investovaní.

Ministerstvo práce problém v obmedzení rezervného fondu nevidí. Rezort je podľa svojho hovorcu Martina Danka presvedčený, že 50 percent z rezervného fondu bude stačiť na krytie prípadných škôd spôsobených správcami dôchodkových úspor. Ak by to nestačilo, v zmysle zákona je podľa M. Danka štát povinný zabezpečiť krytie iným spôsobom. Hovorca sa odvoláva na ustanovenie zákona, ktoré tvrdí, že Sociálna poisťovňa ručí za škody spôsobené penzijným správcom alebo depozitárom v plnom rozsahu. Obmedzenie do výšky polovice rezervného fondu považuje za technické riešenie s menšou právnou silou.

Príliš veľká ochrana škodí

Záruka pred prípadnou defraudáciou nie je jediná, ktorú zákony penzijným sporiteľom poskytujú. Parlament nastavil také ochranné mechanizmy, aby sa dalo predísť prípadom, keď by na rad malo prísť ručenie. Štát kontroluje DSS cez dohľad Národnej banky Slovenska. Správcu musí zo zákona ďalej kontrolovať aj depozitár, čiže banka, ktorá vedie účty dôchodkovej spoločnosti i fondov. Musí to byť pritom banka z inej finančnej skupiny ako dôchodková spoločnosť. Ďalej je to oddelenie vnútornej kontroly DSS, audítor a v konečnom dôsledku aj občan. Takýto systém podľa M. Danka ešte nikde na svete nezlyhal.

Nadmerné garancie štátu považujú niektorí ekonómovia za škodlivé a hranicu, ktorá obmedzuje ručenie, za dobrú. Sľub, že prípadné straty by mohli byť kompenzované v plnej výške, vytvára totiž veľký morálny hazard. Firmy sú pri vysokých garanciách oveľa menej konzervatívne a pri nakladaní s peniazmi sporiteľov sa správajú rizikovejšie a menej zodpovedne.

Finančné trhy mimo ochrany

Za prípadný pokles hodnoty aktív v dôchodkových fondoch kvôli situácii na finančnom trhu štát zodpovednosť nenesie. V zákone sú však ustanovenia, podľa ktorých priemerný výnos dôchodkových fondov nesmie klesnúť pri porovnaní s priemerom ostatnej konkurencie pod určitú hranicu. Pri konzervatívnom to je 90 percent, vyváženom 70 percent a rastovom 50 percent.

Ak sa výnosnosť jedného fondu odchýli od priemerných výnosov konkurenčných dôchodkových fondov, je to signál pre sporiteľov, regulačný úrad, ako aj pre depozitára, že niečo s fondom nie je v poriadku. V prípade, že sa v lehote piatich dní nepodarí výnosnosť fondu vyrovnať na úroveň priemernej výnosnosti ostatných konkurenčných fondov, DSS musí do postihnutého fondu previesť časť svojho vlastného majetku, aby sa parameter výnosnosti dostal na úroveň konkurencie.

Ľuboš Jančík