obdobie,
počas ktorého sa budúci penzisti budú môcť rozhodnúť, či využijú vstup do druhého piliera. Ešte stále môžu dávať do pomeru výhody a nevýhody.
Medzi nesporné výhody kapitalizačnej zložky budúceho dôchodku patrí potenciál vyššieho dôchodku a hlavne možnosť dedenia nasporených prostriedkov. Veď množstvo klientov si práve pre tento dôvod zvolilo šetrenie na osobnom dôchodkovom účte. Oprávnené osoby, teda potenciálni dedičia, sa uvádzali už pri uzatváraní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.
Každému podľa chuti
Najbližších poberateľov dôchodkov z kapitalizačného piliera spoznáme najskôr až o deväť rokov. Budú to tí, ktorí majú dnes cez päťdesiat a na penziu odídu v roku 2015. Vtedy totiž splnia jednu z podmienok vyplácania doživotnej renty, ktorá bude pochádzať z prostriedkov nasporených v dôchodkových fondoch. Kto zo sporiteľov bude chcieť odísť do penzie skôr ako v roku 2015, bude dostávať dôchodok iba zo Sociálnej poisťovne.
Ak človek prispieva do dôchodkového fondu aspoň desať rokov, má zo zákona nárok na čerpanie dôchodku z týchto peňazí. Dôchodková reforma zaviedla princíp zásluhovosti, to znamená, že kto viac odviedol do dôchodkového fondu, ten by mal mať aj vyššie úspory a teda nárok na vyšší dôchodok. Ten však závisí nielen od úrovne zhodnotených úspor v dôchodkovom fonde, ale hlavne od spôsobu vyplácania doživotnej renty.
Dôchodok bude vyplácať poisťovňa
Úlohou reformy bolo zabezpečiť občanom dôchodok. Nehovorila o jeho absolútnej výške, ale o zmiernení dopadov krízy, ktorá by nastala pri priebežnom systéme financovania dôchodkov. Vlastné úspory by mali zabezpečiť, že sa im bude dať vyplácať dôchodok formou doživotnej anuity (renty). To bude úlohou poisťovní. Prečo ju nemôže vyplácať napríklad spoločnosť, ktorá spravuje dôchodkové úspory? "Primárnym poslaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti je kapitalizácia úspor. Komerčné poisťovne sú v tejto súvislosti špecialistami na výplatu anuít (doživotných dôchodkov)," vysvetľuje prezident Slovenskej asociácie poisťovní Roman Holček. "Vyplýva to z ich primárneho poslania - poistenia a z toho, že pri výpočte výšky dôchodku sa berú do úvahy viaceré poistno-matematické parametre, napríklad pohlavie, vek, pravdepodobnosť dožitia, straty života," dodáva. Ak by mohla tá istá dôchodková správcovská spoločnosť, v ktorej má klient svoj účet, vyplácať aj dôchodky, klient by prišiel napríklad o konkurenčnú výhodu - nemohol by si vybrať medzi viacerými. "Naopak, ak dôchodok budú vyplácať poisťovne, klient si bude môcť vyberať podľa ceny, kvality servisu, finančnej výkonnosti
a podobne," pokračuje R. Holček.
Výška dôchodku závisí
od viacerých faktorov
Od výšky úspor v dôchodkovom fonde, finančných prostriedkov, ktoré sa postúpia poisťovni, ale aj od úmrtnostných tabuliek platných v čase žiadosti o doživotný dôchodok
Výšku úspor ovplyvňuje úroveň zákonných odvodov a ich celkové zhodnotenie. Odvody sú dané zákonom. Človek ich môže ovplyvniť iba výškou svojho príjmu. Zhodnotenie úspor vo fondoch majú "na starosti" kapitálové trhy a individuálne schopnosti portfóliového manažéra.
Pozrime sa na postupovanie peňazí poisťovni. Predaj peňazí. Na prvý pohľad je toto slovné spojenie nezlúčiteľné. Veď za peniaze sa kupuje, peniaze nie sú na predaj. Pri doživotných dôchodkoch sú práve peniaze tovarom. Ten sa predáva poisťovni. Ona na základe nasporených peňazí a štatisticko-poisťovacích tabuliek vypočíta mesačný dôchodok. Výška tohto dôchodku sa v budúcnosti pravdepodobne nebude od poisťovne k poisťovni výrazne líšiť. Preto sa klienti budú pri výbere poisťovne rozhodovať skôr podľa značky, skúseností a doplnkových služieb.
Doživotný dôchodok je veľmi zjednodušene povedané akousi formou stávky. Predmetom takejto stávky je, či sa klient dožije priemerného veku dožitia alebo nie. Ak sa dožije, vyhral. Ak nie, vyhral ten klient, ktorý sa ho dožil. Celý objem predaných prostriedkov sa prerozdelí na počet rokov, ktoré ostávajú do priemerného veku dožitia sa. Čím neskôr teda človek odíde na dôchodok, tým vyšší bude mať dôchodok nielen z prvého, ale aj z druhého piliera. Z prvého podľa vzorca na výpočet dôchodku, z druhého podľa údajov v úmrtnostných tabuľkách.
Netreba predávať všetko
Poisťovni netreba predávať všetky peniaze, ktoré človek nasporil v dôchodkovom fonde. Súčasný zákon umožňuje nechať si v určitých prípadoch časť nasporených peňazí a druhú časť predať komerčnej poisťovni. Keďže dôchodková reforma sa uskutočnila preto, aby mali penzisti možnosť dostávať doživotne istú sumu peňazí, nebolo by rozumné, aby legislatíva zároveň umožňovala výber celoživotných úspor a ich spotrebovanie pri víkendových nákupoch. Preto sa do zákona stanovil aj minimálny objem peňazí, ktoré človek musí predať komerčnej poisťovni. Stanovený je tak, aby poisťovňa vyplácala aspoň 0,6 násobok životného minima. Do konca života bude vyplácať rentu, ktorej výška bude závisieť od množstva odovzdaných prostriedkov, od veku klienta a od štatisticko-poisťovacích tabuliek. Ak klientove celkové úspory nedosiahnu takúto výšku, bude musieť všetky peniaze predať poisťovni a nebude môcť si z nich časť ponechať.
Priblížme si to na príklade. Ak by napríklad klient vo veku 65 rokov dokázal za čas strávený v druhom pilieri našetriť 1 milión korún a životné minimum by bolo 4730 Sk za mesiac, potreboval by od poisťovne dostávať mesačne necelých 3000 Sk. Na to, aby dostával takúto sumu, treba, aby jej predal peniaze v objeme niečo nižšom ako 400 000 Sk. Zvyšných 600 000 Sk by si mohol nechať a míňať podľa svojej chuti. Ak by klientove úspory dosiahli výšku 300 000 Sk, tak jeho doživotný mesačný dôchodok vypočítaný z tejto sumy by bol nižší ako 0,6 násobok životného minima. Klient by teda nemohol rozdeliť úspory na dve časti. Jeho dôchodok by bol približne 2500 Sk mesačne.
Čo sa dedí a čo nie
Predmetom dedenia sú vždy úspory. Teda všetky usporené peniaze sporiteľa. Pri poberateľoch dôchodku môže nastať niekoľko variantov. Zlomovým obdobím je deň odchodu do dôchodku. Výška potenciálneho dedičstva závisí od toho, či sa všetky úspory predajú poisťovni alebo nie. V prípade, že si poisťovňa vezme všetky úspory, klient bude mať najvyšší doživotný dôchodok, aký môže získať za svoje peniaze. Na druhej strane, ak sa nedožije ani prvého výplatného termínu, jeho dedičia neuvidia z nasporených peňazí ani korunu. Poisťovňa si tieto peniaze neponechá, ale prerozdelí ich medzi ostatných penzistov.
Ak si dôchodca ponechá časť peňazí a poisťovni predá iba minimálny objem úspor, bude mať síce nižší doživotný dôchodok, ale časť jeho peňazí, ktoré nepredal, budú predmetom dedenia. Rizikom takéhoto postupu je prípad, že by sa práve tento človek dožil úctyhodného veku. V takom prípade by už jeho vlastné úspory mohli byť dávno minuté a jeho mesačný príjem by pozostával iba zo Sociálnej poisťovne a minimálneho doživotného dôchodku. Súčet týchto dvoch dôchodkov by nemusel stačiť na bežné výdavky a človek by bol odkázaný na pomoc príbuzných a blízkych.
Tretí pilier a dediteľnosť
Podľa výpočtov analytikov bude dôchodok pozostávajúci z prvého a druhého piliera náhradou príjmu iba do výšky 50 % až 60 %. Kto chce mať vyšší dôchodok, mal by na to myslieť čím skôr a teda čím dlhšie šetriť aj čosi navyše. Produkty tretieho piliera majú výhodu v tom, že umožňujú pri dodržaní pravidiel odpočítať od základu dane až do 12 000 Sk ročne.
Pri odchode do dôchodku má majiteľ úspor v treťom pilieri na výber viac možností, ako pri druhom pilieri. Buď si všetko nechá, buď si dá vyplácať doživotný dôchodok, alebo - tiež mesačne - určitú časť na vopred dohodnutú lehotu. Môže si dať aj vypracovať kombináciu predošlých možností. Odhaduje sa, že väčšina ľudí si za treťopilierový produkt označí svoju životnú poistku. Tá má výhodu v tom, že sa ňou zabezpečuje nielen dôchodok, ale aj obdobie pred ním v prípade vzniku poistnej udalosti. Poistné zmluvy sú konštruované tak, že si klient už pri podpise môže zvoliť oprávnené osoby. Teda ľudí, ktorým by poisťovňa v prípade poistnej udalosti vyplatila vopred dohodnuté sumy. "Väčšinou ide
o rodinných príslušníkov alebo partnerov," hovorí Roman Holček. "V prípade, že poistník nikoho neustanovil, poistná suma sa vypláca oprávneným osobám podľa občianskeho zákonníka - v poradí manžel, respektíve manželka, deti, rodičia a až nakoniec dedičia," dodáva. Upozorňuje, že ak umrie podielnik podielového fondu, sú podielové listy predmetom dedičského konania - ich hodnota sa vyplatí dedičom, alebo sa podielové listy prepíšu na dedičov.
Pavel Škriniar
Časopis Investor
