:

Volebná účasť bola nízka - voliť bolo 54,67 % voličov. Čím si to vysvetľujete?

Zo všetkých doterajších parlamentných volieb u nás bola účasť doteraz najnižšia, ale vzhľadom na kuvičie hlasy a efekt sebanapĺňajúcich sa predpovedí nie je dramaticky nízka. Obaja najsilnejší rivali, Smer aj SDKÚ, zvládli mobilizáciu svojich voličov dobre. Dôležitejšie však je, že sa potvrdil trend privretia nožníc medzi mierou účasti na vidieku a v mestách. Podobu politickej reprezentácie dnes určujú tieto rôzne prostredia oveľa rovnomernejšie ako v polovici 90. rokov. Pre budúcnosť sa dá očakávať, že v štandardných situáciách Slovensko nebude krajinou s vysokou volebnou účasťou.

Čo je pre vás najväčším prekvapením? Kto je víťazom, kto porazeným?

Pre mňa je veľkým prekvapením výborný výsledok SDKÚ, výrazné posilnenie oproti roku 2002. Potenciál na to bol, aj analýzy to predpokladali, lenže málokto odhadoval, že prekročí 15 percent. Na druhej strane prepad HZDS, štvornásobného volebného víťaza, odhalil, že erózia ich voličskej základne značne postúpila a charizma lídra vybledla. Faktom je, že HZDS bolo mimo hlavnej línie volebnej súťaže.

Ako hodnotíte výsledok Smeru? Znamená 29 percent vrchol potenciálu, ktorý mohla Ficova strana v týchto voľbách dosiahnuť?

Smer dokázal veľmi dobre zúročiť svoj potenciál. Myslím, že to bolo na hranici toho strachu (z koalície Smer-HZDS-SNS). Skôr boli obavy, že by výsledok mohol byť výraznejšie nižší, ako predpovedali prieskumy.

Prieskumy naznačovali, že KDH by mohlo dostať viac kresiel ako štrnásť. Čo stálo KDH hlasy?

Myslím si, že to bolo také sústredenie a v niečom i obmedzenie sa na kmeňových voličov, ktorých získalo. Výsledok je teda na úrovni volieb 2002. KDH nedokázalo vykročiť ďalej ako k svojmu tradičnému elektorátu tým, že malo svoju tradičnú agendu, dosť ambivalentne sa postavilo k reformám, v ktorých bolo úspešné. Niekde zasa mohol byť problém, že neboli úspešní napríklad v reforme školstva. KDH veľmi defenzívne pristúpilo k oslovovaniu a prípadnému rozšíreniu okruhu svojich voličov.

Prečo sa voliči SF v poslednej chvíli rozhodli, že mu nedajú svoje hlasy? Myslíte si, že je to tým, ako sa strana profilovala alebo skôr vnútrostraníckymi spormi?

Bolo to jedno s druhým, išlo o negatívny synergický efekt viacerých vecí. Ich voliči navyše neboli pevne naviazaní na stranu a elektorát SF bol preto veľmi krehký. A takéto rozkmitanie problémov okolo strany nakoniec pôsobilo odstredivo aj na tých, ktorí chceli tejto strane dať hlas ako slušnej alternatíve SDKÚ.

Aký posun v postojoch zaznamenali voliči od minulých volieb? Posunuli sa k ľavici? K nacionalistom?

Agenda reforiem - pokračovať alebo zastaviť, respektíve výrazne modifikovať - o niečo posilnila ani nie tak ľavicové orientácie, ako voľbu ľavicovej alternatívy. Ľavica-pravica má však dnes jasnejší profil a to, že výber strany dnes väčšmi súvisí so sociálno-ekonomickými témami ako s otázkami demokracie, je pre stabilizáciu demokratických pomerov rozhodne lepšia možnosť. Zároveň nám výsledky SNS pripomínajú, že etnické delenie ostáva na Slovensku prítomné, aj keď nie dominantné. Výsledok SNS však nie je dôsledkom nárastu nacionalistov či nacionalizmu. Tento potenciál tu bol, ale svoj politický domov mal sčasti v HZDS a sčasti bol v roku 2002 rozptýlený vo dvoch nacionalistických stranách. V podobe relatívnej silnej SNS a jej radikálneho lídra so sklonom k vulgarizmu našiel teraz svoje politické vyjadrenie.

Lídri SNS sa po dlhšom čase práve v predvolebnom období často dostávali na televízne obrazovky. Myslíte si, že za výsledkom SNS je aj tento faktor?

Bolo za tým iste aj to, že strana bola zviditeľnená. Ale aj to, že si iné strany a iní spoločenskí aktéri dostatočne neuvedomovali nebezpečenstvo, že SNS uhrá taký dobrý výsledok. Len málokto upozorňoval na to, čo príde so SNS a čo sa s ňou do slovenského parlamentu vráti.

Ako hodnotíte výsledky z pohľadu regiónov? Sú pre vás prekvapením?

Prekvapením nie, skôr ešte posilnením niektorých dominánt - najmä SDKÚ v Bratislave, SMK v Trnavskom a Nitrianskom regióne, SNS v Žilinskom.

Keby ste porovnali s výsledkami v Česku - v čom bolo správanie voličov odlišné?

V Česku bola zrážka pravice a ľavice oveľa frontálnejšia, kampaň podstatne polarizovanejšia a konfrontačnejšia. Keď si odmyslíme dve hlavné strany, vidím rozdiely skôr v istých detailoch: Česko - pochopiteľne - nemá etnicky založené strany a v Strane zelených má stranu, ktorá zatiaľ v slovenskom parlamente chýba - novú ľavicu s postmateriálnou agendou.

Autor: knm