ctva ide v súčasnosti približne 80 až 100 miliárd ročne.

Pokračovanie reformy zdravotníctva však ekonómovia nepovažujú za reálne. "Reforma je na polceste a bude zastavená alebo zrušená," povedal ekonóm Viliam Páleník. Očakáva, že v zdravotníctve budú znovu narastať dlhy. "Nikto nepovedal, na čom chce ušetriť, každý chce iba pridávať." Väčšina strán chce napríklad zvýšiť platby štátu za jeho poistencov (nezamestnaní, penzisti).

Páleník odhaduje, že schodok verejných financií, nielen pre dlhy v zdravotníctve, stúpne v nasledujúcich rokoch na štyri až päť percent HDP. Dnes je to menej ako tri percentá. "Zhoršenie verejného rozpočtu však nebude také, aby to destabilizovalo ekonomiku."

(ľja)