V parlamentných voľbách zatiaľ volíme strany na pomernom princípe. Hoci viaceré mali vo volebnom programe zmenu systému volieb na väčšinový, vždy po voľbách prestala byť táto agenda pre politikov dôležitá.
Práve krúžkovanie je metóda, ako zvoliť aj konkrétneho kandidáta do parlamentu a zamiešať tak poradím, ktoré pripravili stranícke centrály.
Kým v posledných voľbách musel kandidát získať aspoň 10 percent krúžkov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných strane, teraz mu stačia iba tri percentá, aby sa posunul na voliteľné miesto.
Vo voľbách v roku 2002 sa Árpád Duka-Zólyomi z SMK prekrúžkoval z nevoliteľného 23. miesta na 4. miesto a dostal sa do parlamentu. Získal 36 432 krúžkov, čo predstavovalo 11,3 percenta hlasov z 321 000 platných hlasov odovzdaných pre SMK.
Teraz budú kandidátovi politickej strany stačiť na to, aby sa dostal do parlamentu tri krúžky z každých 100. Ak by sme vychádzali z volieb v roku 2002, tak kandidát HZDS by dnes potreboval necelých 1700 hlasov, kým voli? KDH niečo vyše 7000 hlasov.
Doteraz bola pomerne malá osveta medzi ľuďmi, aby využili aj krúžkovanie kandidátov.
Nedávno vyzvali ľudí na to, aby využili možnosť krúžkovat viaceré známe osobnosti a umelci. Pod výzvu sa podpísali napríklad Marián Geišberg, Matej Landl, Daniel Pastirčák, Andrej Bán, Oľga Feldeková či Filip Vagač.
Zuzana Wienk z mimovládnej organizácie Aliancia fair-play povedala, že "krúžok predstavuje reálnu šancu zmeniť tvár politiky a symbolizuje priame spojenie medzi občanom a politikom".
