Energetické podniky odmietajú štatistiky európskeho úradu Eurostat. Považujú ich za nepresné. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Údaje európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré tvrdia, že slovenské domácnosti platia za elektrinu najviac v strednej Európe, sú nepresné. Eurostat porovnával odberateľov s ročnou spotrebou elektriny 3500 kilowathodín, z čoho 1300 kilowatthodín nakupujú za zníženú tarifu, ale do porovnania nezahrnul iba domácnosti, ale aj firmy.
Distribučné spoločnosti na Slovensku preto považujú výsledky prieskumu za zavádzajúce. Eurostat podľa nich dostal nepresné údaje od Štatistického úradu, ktorý pomiešal hrušky s jablkami.
V štatistike sú aj firmy
Západoslovenská energetika nepovažuje štatistiku Eurostatu za smerodajnú. "Vychádza z dát slovenského Štatistického úradu, ktoré zmiešavajú domácnosti s firmami. Vytvárajú tak z pohľadu slovenského trhu bezpredmetnú skupinu," povedal hovorca spoločnosti Ján Orlovský, podľa ktorého sú preto dáta veľmi nepresné.
Analýzy Západoslovenskej energetiky, naopak, ukázali, že v krajine je elektrina lacnejšia. "My máme cenu oproti priemeru únie zhruba o 12 percent nižšiu, kým v Česku to vychádza dve percentná nad priemerom," povedal Orlovský. Eurostatu vyšli ceny elektriny pre domácnosti na Slovensku osem percent nad priemerom únie, v Česku zasa podľa neho domácnosti zaplatia o tretinu menej.
Štatistický úrad priznáva, že údaje, ktoré poskytol Eurostatu, nezahŕňajú len domácnosti. "Úrad vychádzal pri tvorbe výkazov z metodiky poskytnutej Eurostatom. Dôležitá je ročná spotreba," vysvetlila riaditeľka odboru odvetvových štatistík Štatistického úradu Edita Holičková. Aby slovenskí štatistici vyhoveli kritériám Eurostatu, do spotreby zarátali aj komerčné budovy, priemysel, malé a stredné firmy.
Výsledky prieskumu Eurostatu odmietajú aj ďalšie dve distribučné spoločnosti. Východoslovenská a Stredoslovenská energetika poukazujú na problém pri porovnávaní údajov. "Nezanedbateľným faktorom je napríklad aj skutočnosť, že spotreba 3500 kilowathodín ročne nie je na Slovensku štandardným priemerom za domácnosť. Ten je približne 2000 kilowathodín ročne," zhodli sa hovorca Východoslovenskej energetiky Boris Peško a Jana Bolibruchová z marketingu a komunikácie Stredoslovenskej energetiky.
Rozhoduje parita kúpnej sily
Pri interpretácii údajov publikovaných Eurostatom dochádza podľa Holičkovej k skresleniu. "V prepočte na euro nie je cena elektriny na Slovensku najvyššia, najdrahšia je v Dánsku. Najvyššou sa stáva až v prepočte na paritu kúpnej sily," povedala.
Parita kúpnej sily je podiel ceny určitého tovaru, v tomto prípade elektriny, na celkovej mzde. De facto tak ukazuje, koľko elektriny si môže spotrebiteľ kúpiť zo svojho platu.
"Je to jediná možná báza na porovnanie údajov medzi jednotlivými krajinami," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.
Západoslovenská energetika ale odmieta aj výsledky porovnania podľa parity kúpnej sily. "Cena elektriny vychádza podobne ako pri palivách zo svetových cien energetických zdrojov. Parita kúpnej sily obyvateľstva určitej krajiny je preto nepodstatná, pokiaľ sa vláda niektorej z krajín nerozhodne takýto rozdiel dotovať," myslí si Peško.
Sporné výsledky Eurostatu
Štát Cena elektriny za 1kWh Prepočet na koruny
(v eurách bez dane)
Česko 0,0829 3,1
Maďarsko 0,0896 3,4
Poľsko 0,0923 3,5
Rakúsko (za 2005) 0,0964 3,6
Slovensko 0,1216 4,6
Nemecko 0,1374 5,1
Zdroj: Eurostat, k 1. januáru 2006
