Ak by politické strany, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, uskutočnili väčšinu zo svojich predvolebných sľubov v rozpočtovej politike, negatívne by to ovplyvnilo infláciu a euro by sa Slovákom vzdialilo. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Či sa na Slovensku bude v roku 2009 platiť eurom alebo nie, rozhodnú voľby, hospodárska politika novej vlády a ceny ropy. Ale aj to, či sa zmení politika Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý určuje, ako by mali vyzerať najvyššie ceny energií a vody pre domácnosti.
Národná banka Slovenska a súčasná vlády chcú zaviesť euro v januári 2009. Krajina však musí splniť okrem iného aj prísne inflačné kritérium. Pri raste cien energií a voľnej rozpočtovej politike to môže byť problém.
Ropa, ale aj úrad
Najväčším rizikom pre zavedenie eura je podľa hlavného ekonóma UniBanky Viliama Pätoprstého ropa a energie. "Ceny energií majú u nás najväčší vplyv na infláciu zo všetkých krajín Európskej únie," povedal. Je to dané tým, že ceny energií stúpajú na Slovensku veľmi rýchlo aj na pomery v únii. Rýchlejšie ako na Slovensku dražejú energie iba na Malte.
"Môže to súvisieť aj so zlou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví," myslí si ekonóm SAV Pavol Kárász. Práca úradu podľa neho nie je dostatočne priehľadná a "je otázne, či zisk, ktorý úrad subjektom schvaľuje, je naozaj primeraný". Na čele regulačných úradov by podľa Kárásza mali byť ľudia, ktorí sú prakticky aj teoreticky nepodplatiteľní a nevydierateľní. "Potom by ceny nešli tak hore."
Hovorca úradu Miroslav Lupták s kritikou nesúhlasí. "Úrad nepodlieha žiadnym politickým tlakom. Členov regulačnej rady vyberá prezident na návrh vlády a parlamentu," povedal.
Energia nám uniká
Okrem rýchleho zdražovania energií, prispieva k inflácii napríklad aj vysoká spotreba energií, spôsobená nekvalitným zateplením bytov. Domácnosti dávajú zo svojich príjmov na energie a bývanie skoro tretinu. "Energeticky náročný je aj spracovateľský priemysel," povedal Kárász.
Vysoké náklady sa potom prenášajú aj do spotrebiteľských cien. Vplyv zdraženia energií na infláciu je aj preto silnejší ako inde v únii. "Ak budú ceny ropy a energií ďalej rásť, postihne nás to viac ako krajiny, podľa ktorých sa počíta inflačné kritérium," doplnil Pätoprstý.
Zavedenie eura môže oddialiť aj prípadná rozšafná rozpočtová politika vlády. "Ak nová vláda prejde na voľnejšiu fiškálnu politiku, môže to ohroziť nielen splnenie rozpočtového kritéria, ale nepriamo aj inflačného kritéria," povedal ekonóm ING DSS Pavol Ondriska.
Ďalšie znižovanie deficitu verejného rozpočtu Slovensko nepotrebuje len pre euro. "Je to potrebné aj na zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu, ktorý je zase predpokladom na rast životnej úrovne," povedal Ondriska.
Zavedenie eura
výhody
odstránenie kurzového rizika zaniknú transakčné náklady na výmenu peňazí zlacnenie úverov zintenzívnenie obchodnej výmeny jednoduchší prístup na zahraničné finančné trhy tlak na rozpočtovú disciplínu nevýhody
príliš skorý vstup môže priniesť straty úspor strata suverenity v menovej politike problémy pri presadzovaní nákladnejších reforiem tlak na vyššiu infláciu a rýchlejšie približovanie sa k vyšším cenám v únii Inflácia hovorí euru - nie
Inflácia je jedným z hlavných kritérií na zavedenie eura. Vychádza sa z toho, že krajina, ktorá chce prijať euro, môže mať infláciu najviac jeden a pol percenta nad priemerom troch krajín únie s najnižšou infláciou. Ak by napríklad Slovensko chcelo zaviesť európsku menu ihneď, nesmelo by mať infláciu vyššiu ako 2,6 percenta. Podľa Štatistického úradu však bola slovenská inflácia o vyše dve percentá vyššia, ako žiada únia. Okrem inflácie musí kandidátska krajina dodržať aj limity na deficit verejného rozpočtu, na štátny dlh, úrokové miery a kurz národnej meny. (ľja)
