ŠTRASBURG - Ďalšie rozširovanie Európskej únie vyvoláva spory, o ktorých budú dnes večer a zajtra hovoriť v Bruseli lídri členských štátov. Po očakávanom januárovom vstupe Rumunska a Bulharska mnoho západoeurópskych krajín pochybuje, či by sa malo pokračovať v rokovaní s Balkánom a Tureckom. Želajú si, aby sa brala do úvahy nielen ich pripravenosť, ale tiež tzv. absorbčná kapacita únie - teda finančná a technická schopnosť ich medzi seba prijať.
Rakúsko, ktoré predsedá únii, navrhuje, aby Európska komisia na jeseň vypracovala analýzu ďalšieho rozširovania a vzala pritom do úvahy aj nálady verejnosti. Mnoho ministrov zahraničia, prevažne z nových krajín, považuje text za príliš negatívny.
Šéf Európskej komisie José Barroso včera povedal, že o tejto téme "treba viesť diskusiu." Podotkol však, že absorbčná kapacita nie je nové hľadisko, už sa na ňu prihliadalo pri rozšírení na východ pred dvoma rokmi. Myslí si, že EÚ musí v rozširovaní pokračovať a že tento proces nie je protikladom hlbšej integrácie, ale naopak, vyvoláva jej potrebu.
Naopak, sprísnenie podmienok presadzuje Francúzsko a Holandsko, kde vlani neprešla v referendách euroústava. "Niektorí dali najavo, že prijímanie nových krajín vnímajú negatívne," povedal francúzsky minister zahraničia Philippe Douste-Blazy.
Podľa slovenského ministra Eduarda Kukana by sa schopnosť prijímať nových členov mala chápať skôr technicky než politicky. Spolu s českým ministrom Cyrilom Svobodom tvrdia, že sa únia po minulom rozšírení musí najskôr "konsolidovať," než bude pokračovať v prijímaní nových členov. Brusel vedie vstupné rozhovory s Tureckom a Chorvátskom. V rôznych štádiách zbližovania s úniou sú Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Bosna a Čierna Hora. (čtk)
