Úprava námestia by stála okolo sto miliónov korún. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
ŽIAR NAD HRONOM - Námestie Matice slovenskej v Žiari nad Hronom, ktoré je centrom mesta, sa považuje za jednu z typických ukážok socialistického realizmu. Žiadna výrazná dominanta či hodnotnejšia stará budova, iba nevzhľadné panelákové domy a množstvo betónu. Pre architektov a urbanistov tvrdý oriešok. Aj preto mesto plánovanú revitalizáciu námestia odložilo. Ďalším dôvodom sú peniaze. Úprava námestia by podľa hovorcu mesta Martina Baláža stála okolo sto miliónov korún. Ak by sa mesto pustilo do rekonštrukcie námestia, muselo by obmedziť ďalšie rozvojové programy.
Časť úprav je však už hotová - pribudlo nové osvetlenie, fontána, dlažba, socha biskupa Štefana Moysesa, doplnil sa mestský mobiliár , pribudli letné terasy.
Architektka Katarína Valušková hovorí, že pohnúť s typickými socialistickými námestiami je veľmi ťažké. Nesú mnohé spoločné prvky, ktoré sa naprávajú veľmi ťažko. Jednou z možností je napríklad množstvo mobilnej zelene .
Žiar nad Hronom síce pôsobí navonok ako moderné industriálne mesto, ale má bohatú históriu. Do roku 1955 sa nazývalo Svätý Kríž nad Hronom a zemepanským mestečkom sa stalo už v 13. storočí. Najvýznamnejšie pamiatky - biskupský kaštieľ a klasicistický kostol sú v starej časti mesta, ktorú dodnes nazývajú Svätým Krížom. Nová časť mesta sa začala budovať po vzniku hlinikárne v roku 1953, jej súčasťou je aj spomenuté námestie. Administratívny a obchodný život mesta sa postupne presunul do jeho novej časti. (eta)