Niektorí poistenci môžu na zúčtovaní zdravotných odvodov získať preplatky. Podať zúčtovanie sa im teda oplatí, aj keď podľa zákona to urobiť nemusia.
Peniaze môžu dostať späť zamestnanci, ktorí mali v minulom roku viacerých zamestnávateľov a súčet ich príjmov za rok je vyšší ako maximálny vymeriavací základ 517 140 Sk. Zamestnanec totiž v takomto prípade zaplatil zo všetkých príjmov na preddavkoch viac, ako je maximálna hranica poistného - 4 % z 517 140 Sk teda 20 686 Sk za rok. Zdravotná
poisťovňa by mu mala po ročnom zúčtovaní rozdiel medzi odvedenými preddavkami a sumou 20 686 Sk vrátiť.
Preplatky budú mať aj poistenci štátu - dôchodcovia alebo študenti, ak mali príjem zo živnosti, zamestnania, dohôd alebo honorárov za mesiace september až december nižší ako 13 000 Sk. Ak v týchto štyroch mesiacoch platili preddavky na poistné, poisťovňa im ich celé vráti, pretože za nich poistné zaplatí štát.
To platí i pre pracujúcich poistencov štátu, ktorí mali za rok príjem pod 78 000 Sk.
Práceneschopnosť a materská dovolenka sa na výsledku ročného zúčtovania u zamestnancov neprejavia. Za zamestnancov počas PN a materskej platí odvody štát, zamestnávateľ za nich neodvádza preddavky. Pre SZČO, ktoré poberali materské alebo nemocenské dávky, je situácia trošku komplikovanejšia. Dušan Kopecký zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne upozorňuje, že do konca augusta boli SZČO povinné odvádzať preddavky v takej výške, v akej jej vyšli z daňového základu z roku 2003, najmenej však 910 Sk mesačne. PN a materská sa preto v ročnom zúčtovaní za mesiace január až august neprejaví. V tlačivách na ročné zúčtovanie pre SZČO sa s PN a materskou za prvých osem mesiacov roka ani nepočíta.
Po zmene zákona o zdravotnom poistení od septembra platí za SZČO počas PN a materskej odvody štát. Takéto SZČO nemuseli odvádzať preddavky. Kopecký upozorňuje, že ak si takáto SZČO preddavky skrátila, neznamená to, že sa jej
vždy skráti minimálny základ v rámci ročného zúčtovania na poistnom. SZČO, ktorá si napríklad z dôvodu PN krátila preddavky, bude mať vyrovnané ročné zúčtovanie vtedy, ak jej mesačný príjem v priemere nepresiahne 6500 Sk. Ak však bude mať vyšší príjem a preddavky počas PN a materskej neodvádzala v ročnom zúčtovaní, bude mať nedoplatok.
Sú skupiny poistencov, ktoré zaplatia poistné aj vtedy, ak z príslušnej činnosti nemali nijaký príjem. Doplácajú tak na nedokonalosti v zákone o zdravotnom poistení, ktoré boli od septembra odstránené. Ide napríklad o konateľov, ktorých zákon do konca augusta považoval za SZČO. Museli odvádzať najmenej 14 % z minimálnej mzdy, teda 910 Sk mesačne, aj keď nemali z konateľstva príjem.
Ďalšou takouto skupinou sú SZČO, ktoré sú zároveň poistencami štátu. Aj títo museli do konca augusta odvádzať najmenej 910 Sk mesačne bez ohľadu na to, ako dopadli v daňovom priznaní. Od septembra platí novela zákona o zdravotnom poistení. Podľa nej SZČO, ktorá je zároveň poistencom štátu, platí odvody len vtedy, ak jej príjem za mesiac presiahne polovicu minimálnej mzdy. V roku 2005 bola polovica minimálnej mzdy 3250 Sk.
