Neznámi ľudia s prapodivnými tradíciami. Horúce podnebie, bezhraničná chudoba. Konflikty nepreniknuteľné, kmene nezmieriteľné, choroby nevyliečiteľné. Krásne rituály, neznáme rituály.

To všetko je Afrika. A filmári už dávno pochopili, že by spravili zle, keby toľko vizuálnych tém nevyužili. Za posledný rok sme v slovenských kinách mohli vidieť Tlmočníčku a Hotel Rwanda, teraz sa premieta Nepohodlný.

Keď sa v bratislavskej auparkovej kinosále nazvanej Art rozsvietili po filme Nepohodlný svetlá, v kreslách mlčali dojatí diváci. Neprekvapilo. Film je sugestívny a scény viac než len prvoplánovo dojímavé. Rozprávanie o západných farmaceutických firmách, ktoré zneužívajú černochov, sa zdá inteligentné a užitočné. Herectvo je civilné, dokonca aj kamera sa dogmaticky trasie.

Príbeh sa začína tvrdo, smrťou mladej ženy Tessy, ktorá prišla do Afriky pomáhať. Tým sa naštartuje investigatívne odhaľovanie zločinu KDH - to je fiktívna značka nadnárodnej farmaceutickej firmy. Súčasne sa napínavo odhaľujú tajomstvá jej fatálneho vzťahu s britským diplomatom Justinom. Mimochodom, obaja hlavní hrdinovia sú belosi. Nádherní belosi.

Zločiny a viny

Takže, stále rozprávame o Afrike. Černosi sa mihnú minimálne v pozadí - aj s netradičnými exteriérmi, interiérmi a všakovakými čarovnými predmetmi. Veď práve na nich sa skúša všemocný liek dypraxa. Len sa nevie, aké má vedľajšie účinky.

Duša diváka západnej konzumnej kultúry okamžite reaguje. Cíti spoluvinu. Pre jeho bezstarostnú jazdu životom musia trpieť tisíce bezmocných Afričanov. Po strhujúcom úvode (a znova pripomíname trasúcu sa kameru) však pomaly začína presvitať, že ísť do hĺbky drámy nie je v tomto filme najdôležitejšie. Rozhodujúca je akcia, veď na tú nás už Hollywood vycvičil. Vyzerá to tak, že nijaké štúdio by si netrúflo priniesť provokatívnu, a nie práve príjemnú tému, ak by ju nezabalilo do osvedčeného entertainmentu. A ak by k tomu nedomyslelo nadpozemsky silnú lásku dvoch morálne nepoškrvnených bojovníkov proti korupčnému zločinu. On diplomat, ona aktivistka (!).

Ak by sa tvorcovia chceli naozaj angažovať a ak by mal náš pocit spoluviny vytrvať až do konca, nemal by sa príbeh niekde v polovici zlomiť do predpovedateľnej schémy. Kruté rabovanie afrických kmeňov na koňoch Justin prežije, aj zo surovej bitky v hoteli vyviazne s menším škrabancom a do rozbiehajúceho sa lietadla stíha naskočiť v poslednej sekunde. Ako pri takých supermanovských scénach nesiahnuť po pukancoch?

Odvážny film o Afrike bežná filmová distribúcia zjavne neponúka. Nielen KDH ide o zisk.

Niekoľko háčikov

Prekvapuje to diváka? Ani nie. Zvyká si. Len pred rokom viseli v kinách plagáty sexy dvojice Nicole Kidmanovej a Seana Penna. Film Tlmočníčka bol plný afrických demonštrácií a konšpiračného politizovania v OSN. Ale politika a záchrana sveta boli len chytľavým pozadím pre okukanú ľúbostnú romancu, pre ktorú sa dvaja slávni herci na plátne stretli.

Na svedomie sa obracal aj film Hotel Rwanda, premiérovaný na jeseň. Vizuálne podmanivo rozpráva o konflikte medzi kmeňmi Hutu a Tutsi. Podarilo sa mu preniknúť do drámy čestného a vplyvného človeka, ktorý zachraňoval tisíce ľudí - ale za cenu ohrozenia vlastnej rodiny.

Tento filmový hrdina je skutočnou postavou, nejde o nijaké heroizovanie. Jeho veľký príbeh však odvracia pozornosť od stoviek smutnejších príbehov. Veľa ľudí sa nevie zachovať tak statočne, a tí vypovedajú o africkej realite viac.

V tom je tragédia skutočného aj filmového osudu Afriky. Zatiaľ má priestor v kulisách a vedľajších rolách hollywoodskych filmov. Platí to pre tieto tri filmy - stavajú na jej neznámu tvár a na známu tvár hollywoodskych hviezd. Na sugestívnu kameru a patetický záver.

Zostáva pocit, že Hollywood Afriku zneužíva. A má to ešte malý háčik. Keď Hollywood zjednodušujúco použije slovenské (vlastne české) pozadie pre veselý horor zo Slovenska, Slováci začnú pišťať, aj keď film ešte ani nevideli. No Keňania, Tutsiovia a Hutuovia zrejme netušia, čo "nové" sme sa o nich dozvedeli.

Iróniou je, že aj za to málo musíme byť filmárom vďační. Za tie slzy pri titulkoch (oplatí sa ich čítať, dozviete sa z nich, že trasúca sa kamera fingovala zbytočne, lebo všetko je fiktívne, aj KDH) sa teda nehanbite.

Autor: Jana KadlecováKRISTÍNA KÚDELOVÁ