Karcinóm prsníka predstavuje najčastejšie nádorové ochorenie ženskej populácie na Slovensku. Tvorí 17% zo všetkých novo zistených nádorových ochorení a 16% z nádorov, ktoré sú príčinou úmrtia. Podľa poslednej štatistiky, ktorá je zatiaľ k dispozícii, v roku 1998 u nás pribudlo 1767 nových prípadov, čo predstavuje incidenciu (výskyt nových prípadov) 63,8 na 100.000 žien (v roku 1997 necelých 1 700 prípadov, čo bola incidencia 60,8 na 100 000 žien) a ročne zomiera takmer 800 žien na karcinóm prsníka. V štátoch Európskej únie ročne ochorie 250 000 žien a zomrie 60 000 na karcinóm prsníka. V rámci Európy sa nachádza Slovensko niekde v strede, priemerná incidencia vo svetových štatistikách je 45,9 na 100 000 žien. V niektorých krajinách napriek stúpajúcej incidencii, dochádza k poklesu úmrtnosti (USA, Veľká Británia, čiastočne aj Nemecko), v niektorých je stav stabilizovaný (Francúzsko, krajiny Škandinávie). Na Slovensku, zatiaľ, žiaľ so stúpajúcou incidenciou stúpa aj mortalita. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je skutočnosť, že až takmer polovica ochorení sa diagnostikuje v pokročilom štádiu - III. a IV. štádium a len 14% v I., kedy je liečiteľnosť veľmi vysoká a viac ako 90% žien prežíva 5 rokov a viac.

RIZIKOVÉ FAKTORY

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory pre vznik karcinómu prsníka patrí familiárny výskyt (karcinóm prsníka u prvostupňových príbuzných), včasné menarché (termín prvej menštruácie pred 12. rokom), neskorá menopauza (čas skončenia poslednej menštruácie - „prechod“ po 55. roku života), bezdetnosť, vyšší vek pri prvej gravidite, vyššia telesná hmotnosť, vek nad 50 rokov, pravidelná zvýšená konzumácia alkoholu. Pri familiárnom výskyte karcinómu prsníka (niekedy združený s familiárnym výskytom karcinómu ovária) sa podarilo identifikovať onkogény (gény zodpovedné za nádorové zvrhnutie bunky). Tieto je možné vyšetriť a sledovať. Vplyv hormonálnej antikoncepcie a hormonálnej substitučnej liečby na zvýšený výskyt karcinómu prsníka sa intenzívne sleduje a zatiaľ nemožno vysloviť jednoznačné závery. Pre včasné zachytenie ochorenia je preto dôležité identifikovať rizikové faktory konkrétnej ženy a v prípade ich prítomnosti alebo dokonca kumulácie viacerých rizikových faktorov začať s pravidelným vyšetrovaním a sledovaním už v mladšom veku, ako je štandardné.

PREVENCIA

V súčasnosti je veľmi moderné hovoriť o prevencii. V prípade karcinómu prsníka je veľmi ťažké úplne presne pomenovať optimálne postupy primárnej prevencie (primárna prevencia = opatrenia, aby ochorenie vôbec nevzniklo). Ak vychádzame zo známych rizikových faktorov, odporúčania sú úplne všeobecné - všeobecne platné zásady zdravého životného štýlu - stravovanie, fyzická aktivita, vyhýbanie škodlivinám (fajčenie, alkohol), psychická vyrovnanosť (stresu sa vyhýbať je prakticky nemožné, môžeme sa len učiť s ním žiť a naučiť sa ho správne spracovávať). Iná je situácia v sekundárnej prevencii (sekundárna prevencia = opatrenia na detekciu ochorenia v predklinickom, včasnom štádiu, v čase bez prejavov a príznakov ochorenia). Sú známe mnohé rizikové faktory (uvedené sú vyššie), ktoré usmerňujú cielené vyšetrenia cielených rizikových skupín. Príkladom môže byť mamografické vyšetrenie pred začiatkom hormonálnej substitučnej liečby a pravidelné kontroly žien, ktoré ju dlhodobo užívajú.

Zdravie je dôležité pre každého človeka, každá žena by sa mala zaujímať o problematiku karcinómu prsníka, sama iniciovať vyšetrenia, lebo vie o sebe najviac, o rizikách, ktoré má. Mnohé pacientky s karcinómom prsníka prišli na vyšetrenie a liečbu veľmi neskoro, napriek tomu, že pozorovali zmeny, ktoré ich upozorňovali na vznikajúce nádorové ochorenie.

SKRÍNING A VČASNÁ DIAGNOSTIKA

Na základe vyššie uvedených rizikových faktorov je potom vhodné individuálne zhodnotiť mieru rizika a upraviť skríning (vyhľadávanie ochorenia). Tento môžeme robiť samovyšetrovaním, vyšetrením lekárom a prístrojovým vyšetrením (zobrazovacie vyšetrenia - mamografia, ultrazvuk). Pri samovyšetrovaní, ktoré sa má robiť vždy v rovnakom termíne (najlepšie po skončení menštruácie), si má žena všímať kožu (začervenanie), tvar (symetria, vtlačenie alebo vtiahnutie kože alebo bradavky), výtok z bradavky, zmnoženie žľazy alebo „hrčky“. Lekárske vyšetrenie prsníka by malo byť samozrejmé pri každom celkovom vyšetrení ženy nad 40 - 50 rokov. Prvé mamografické vyšetrenie (vstupné) by mala žena absolvovať vo veku okolo 40 rokov, vo veku 40 - 50 každé dva roky a potom až do veku 70 každý rok. Tieto vyšetrenia a intervaly sa týkajú žien so „štandardným“ rizikom. Ženy, ktoré majú zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka (vyššie uvedené rizikové faktory), by mali mať vyšetrovacie postupy a intervaly individualizované. Mladšie ženy, so zvýšeným rizikom, kde je potrebné začať s pravidelným vyšetrovaním už pomerne skoro a je predpoklad, že mamografických vyšetrení by mali absolvovať veľa, sa môže robiť ultrazvukové vyšetrenie prsníkov pre zníženie radiačnej záťaže. Kombinácia viacerých vyššie uvedených vyšetrovacích metód je najspoľahlivejšia.

CHIRURGICKÁ LIEČBA

V posledných rokoch prešla chirurgická liečba viacerými zmenami v prístupe k typu a rozsahu operácie. Od radikálnych operácií s odstraňovaním celého prsníka sa postupne prešlo k „limitovaným“ výkonom. Cieľom takýchto operácií je odstrániť len nevyhnutnú časť nádorového tkaniva s „bezpečným lemom“ zdravého tkaniva. Aj kompletné odstraňovanie lymfatických uzlín z axily (pazuchová jamka), ktoré má niekedy za následok opuch celej hornej končatiny, sa postupne bude pravdepodobne nahrádzať „mapovaním“ uzlín. Kompletné odstránenie uzlín sa potom bude robiť len v prípade, že prvá vyšetrená uzlina bude obsahovať nádorové bunky. V prípade negativity už kompletné odstraňovanie lymfatických uzlín v axile nebude odporučené.

CHEMOTERAPIA, IMUNOTERAPIA, HORMONÁLNA LIEČBA

Systémová liečba (chemoterapia - cytostatická liečba, imunoterapia - podávanie špecifických, cielených protilátok proti nádorovým bunkám, hormonálna liečba) sa podáva ako doplnenie chirurgickej liečby, alebo ako úvodná liečba pred operáciou, alebo ako liečba pokročilého ochorenia. Výskum v tejto oblasti stále napreduje a stále sa objavujú novšie a účinnejšie lieky. Pôvodnú, historicky prvú účinnú chemoterapiu na báze alkylačných látok v účinnosti prekonali antracyklíny. A nedávno sa zase zistilo, že novší taxán (docetaxel) dosahuje vyšší podiel klinických odpovedí na liečbu než antracyklín (doxorubicín). K slovu sa dostávajú kombinácie najúčinnejších látok pôsobiace jednak priamo na nádorové bunky (antracyklíny, antimetabolity, vinca-alkaloidy, taxány), ale aj prostredníctvom imunitného systému (monoklónove protilátky). Celá škála nových hormonálnych prípravkov zasahuje na rôznych miestach hormonálnej regulácie rastu nádorov. Všetky tieto nové preparáty predstavujú kvalitatívne nové a účinnejšie kategórie liekov, pochopiteľne aj s vyššou cenou. Samozrejme, že v ich cene sa okrem zisku odzrkadľujú veľmi vysoké náklady na výskum a vývoj nových liekov. Preto je veľmi dôležité, aby sme dokázali tieto prostriedky získať a mohli liečiť pacientky s karcinómom prsníka na súčasnej úrovni vedeckých poznatkov. Racionálne, bez zbytočného plytvania, ale najefektívnejšie.

Autor: Prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc