Leoš Janáček: Jej pastorkyňa. Bedřich Smetana: Predaná nevesta l Národní divadlo Praha v Opere SND v rámci Medzinárodného festivalu hudobného divadlaDaniel Dvořák, riaditeľ pražského Národného divadla a Jiří Nekvasil, šéf opery sa pred naším publikom kontinuálne prezentujú v pozícii rozbíjačov mýtov. V minulej sezóne ako hosťujúci tvorcovia zbavili sladkej rozprávkovosti bratislavskú Rusalku. Pred dvoma rokmi priviezol nimi vedený pražský súbor do SND "hokejovú" operu Nagano, ktorá brala frontálnym útokom celú galériu legiend zbožňovaných hokejistov, či Jaroslava Haška a Václava Havla.

V rámci 2. ročníka Medzinárodného festivalu hudobného divadla predstavili inscenácie, v ktorých z pozície režiséra a scénografa siahli na ďalšie kúsky rodinného striebra - Janáčkovu Jej pastorkyňu a Smetanovu Predanú nevestu.

Jej pastorkyňu predchádzala skvelá povesť. Operu naštudoval slávny dirigent Jiří Kout, Eva Urbanová za postavu Kostelníčky získala ocenenie divadelných kritikov Thália. Žiaľ, Pražania prvú ligu nechali doma. Za dirigentským pultom stál Jan Chalupecký a chladný ostrý hlas alternujúcej Kostelníčky Yvony Škvárovej nedokázal vyvolať empatiu poslucháčov. Vizuálne studenej, sentimentov zbavenej inscenácii, ktorú možno akceptovať ako legitímny zámer inscenátorov, nekontrovala vrúcnosť hudobnej zložky.

Pritom réžia mala katarzný moment v pláne. Keď Jenufa s Lacom opúšťajú dedinu - svedka ich nešťastia - a kráčajú do neznámeho sveta, nezaťaženého smutnou minulosťou, zo zadnej steny padnú všetky vonkajšie znaky mlyna a kováčskej dielne.

Dvojica odchádza zo scény posiatej tŕním v ústrety blankytnému svetlu. Napriek čitateľnému symbolu sa emócie budili len ťažko, veď počas celého predstavenia ich narastaniu bránila hlučná orchestrálna zložka a studené, málo pekné hlasy protagonistov, s výnimkou kvalitných výkonov oboch tenoristov - Štefana Margitu a Aleša Brisceina.

Aj Predaná nevesta prišla do Bratislavy s chýrom o škandalóznej premiére, kde časť obecenstva zúrivo bučala a pískala. Nuž, tvorcovia na národnú operu skutočne siahli s poriadnou dávkou odvahy. Inscenácia od začiatku do konca nedá vydýchnuť, vŕši fór na fór. Už počas predohry zbor maľuje na plátno obrysy mestečka a vzápätí vycifrované dielko pod časovým tlakom zamachlí na bielo. Tanečníci a tanečníčky sú kostýmovaní ako členovia Sokola.

Aj koktavý Vašek je jedným z nich a zúfalo sa snaží podieľať na náročných gymnastických zostavách. V rozkošnej zborovej scéne oslavujúcej pivečko ako nebeský dar sa nad javiskom vznášajú traja sokoli s obrovskými krígľami zlatistého moku. V prípade potreby junáci a dievčiny zahrajú hydinu i statok na dvore Míchovcov, dokonca poslúžia ako dvere na prázdnej, farebne výdatne nasvecovanej scéne.

Kulisy netreba, pohybu a akcie je v inscenácii nadostač. Teatrologický opis všetkých gagov by vystačil na rozsiahlu štúdiu. Každopádne, recesistická Predanka si slovenské publikum získala. Navyše v porovnaní s predchádzajúcim predstavením nadchlo aj fantastické hudobné naštudovanie Olivera Dohnányiho, hoci zo sólistov opäť potešili len obaja tenoristi - Tomáš Černý a Jaroslav Březina.

Každopádne, Pražania sa na chlad bratislavského publika sťažovať nemôžu. Ich Slováci im rozumejú.

Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je operná kritička)