„Pred vojnou tu žilo 98 percent Nemcov,“ tvrdí tunajší rodák, jeden z posledných potomkov karpatských Nemcov Erich Diera, ktorého meno vyzerá na papieri ako slovenské, ale pôvod má v nemčine.

„Vtedy sa obec volala Deutsch Proben, všetky ulice mali nemecké názvy. Až neskôr, za komunistov to premenovali. Po vojne po nútených odsunoch nás tu zostal len zlomok. Teraz je nás 0,4 percenta,“ dodáva pán Diera, ktorý sa v 90. rokoch stal šéfom miestnej pobočky Karpatskonemeckého spolku.

Niekdajší rodáci násilne vysťahovaní do Nemecka sú s Pravnom stále v kontakte. Držia ich tu stáročné korene. Ich prapredkovia sa sem presídlili z Bavorska a Švábska v 11. storočí po pozvaní prvého uhorského kráľa Štefana I., aby ich o deväť storočí neskôr iní vládcovia bez milosti hnali späť.

Vracajú sa, hoci im po vojne vyvlastnené domy už dávno nepatria. Zložili sa na časť opravy pravnianskeho kostola i neďalekej, na Slovensku možno najkrajšej kalvárie.

Pán Diera rodákov zakaždým pozve aj do obnovenej budovy na námestí, kde dnes sídli ich spolok. V Dome stretávania karpatských Nemcov je i malá etnovýstava. Mnohí slovenskí Pravniančania však o ňom nič nevedia.

V pohostinstve vedľa námestia nám pri jeho hľadaní viacerí štamgasti nevedeli poradiť. Germánsky duch z kedysi čisto nemeckej obce pomaly mizne.

O svojich krajanov sa však zaujíma nemecký štát. Po páde železnej opony s jeho pomocou vznikli nemecké domy v Pravne, ale i v ďalších piatich mestách. Podľa Dieru prišla z Nemecka požiadavka a miestni vytypovali dom na námestí. Nemecko dalo na jeho kúpu a opravu okolo stotisíc mariek.

Pred piatimi-šiestimi rokmi prichádzala z Nemecka aj symbolická finančná podpora do najchudobnejších nemeckých rodín. Spolok poskytol ich adresy a z Nemecka im po preverení starobného dôchodku poslali niekoľkokrát po sto mariek. „Ale bolo to len do štyroch rodín a trvalo to len krátko, pár rokov. Ani Nemecko už teraz nemá peniaze, aby sa míňali v zahraničí.“ (ru)