Dvaja 41-roční Igorovia v aktívnych korčuliach na sklonku sezóny oslavujú prvenstvo v hokejovej súťaži na opačných koncoch sveta. Rodák z ruského Voskresenska Igor Larionov v Detroite nezadržateľne mieri k zisku Prezidentskej trofeje za prvenstvo v regular season NHL. Rodák zo slovenského Prešova Igor Liba už so spoluhráčmi vychutnal pečené prasa a nejedno obľúbené pivko po víťazstve Spišskej Novej Vsi v I. lige a následnom prekvapujúcom barážovom postupe do slovenskej Extraligy. Obaja Igorovia sa poznajú, veď zhruba pred 20 rokmi sa proti sebe zrážali v bývalých dresoch Československa a Sovietskeho zväzu na majstrovstvách sveta i olympijských hrách. Oboch vo svojich tímoch zdobí ľudsky zvládnutá vodcovská rola, konštruktívny hokejový rukopis, nadhľad.

Tri kluby NHL za sezónu

„Občas ma pri záberoch z NHL pri pohľade na Igora prepadne výčitka, že vtedy som urobil najväčšiu chybu vo svojom športovom živote. Už to nevrátim, no v NHL boli vtedy iné pomery,“ spomína slovenský Igor na svoju zámorskú epizódu. Po olympiáde v Calgary 1988 spolu s Dušanom Pašekom podpísal s vtedajším klubom NHL Minnesota North Stars jednocestný kontrakt. Vtedy už skúsený 28-ročný majster sveta však odmietol skúšky vo farme a zakrátko si ho vyhliadol manažér Rangers Phil Esposito, bývalý legendárny útočník. Igor s manželkou Svetlanou a vtedy ročným synom Richardom sa zrazu sťahoval z Mineapolisu do New Yorku. Tam debutoval v NHL v domácom zápase proti Calgary. Za stavu 0:2 poslal tréner na ľad Slováka Libu. Húževnatý, technicky perfektne vybavený pravák dvoma gólmi a dvoma asistenciami otočil zápas na 4:2 pre Rangers. Za „odmenu“ mu ktorýsi zo súperových obrancov krosčekom zlomil nos.

Potom si „Limby“ vydobyl miesto v útoku jazdcov s pánmi hokejistami Marcelom Dionnom a Guyom Lafleurom. V rozlete ho však zastavila zákerná sekera ďalšieho súpera a so zlomeným malíčkom tri týždne nemohol chytiť hokejku.

Keď v hľadisku sledoval domáci zápas proti kráľom z Los Angeles, funkcionári z New Yorku mu pripravili šok - podali mu letenku do Los Angeles. Liba sa v priebehu necelej sezóny ocitol v treťom klube NHL. V teplom Los Angeles si zahral s Waynom Gretzkym, počas tripov za súpermi dokonca bývali v spoločnej hokejovej izbe.

„Nezávidel som mu jeho hviezdny údel. Do hotela musel vchádzať zadným vchodom, v izbe som dvíhal telefóny a na jeho žiadosť som ho zatĺkal. Keď sme mali zriedkavú voľnú chvíľu, Wayne mal reklamný program. Na pivo som ho nezlomil ani raz. Vždy bol zaneprázdnený. Naozaj tvrdý život.“

Nie v LA, ktoré dodnes ľutuje

Krátko potom, čo si Igor v LA doliečil zlomený malíček a dostával sa do formy, postihla ho ďalšia smola. Narazil ramenom na mantinel a lekári mu nakázali mesačnú pauzu. Keď sa vystrábil, tréner Ftorek ho poslal rozohrať sa na farmu.

„Ani v úvode play off ma tréner nestaval. Došla mi trpezlivosť. Keby som mal dvadsať rokov, možno si zahryznem do jazyka. Lenže manažér Kouba stupňoval ponuky nemeckého Freiburgu. Nevydržal som a vybral som sa za generálnym manažérom Kings Pushom, že ruším zmluvu. Vystríhal ma, no ja som ostal tvrdohlavý. Ešte ma to občas zamrzí. Možno by som dodnes hral proti Igorovi Larionovovi za veľké peniaze.“

Štvornásobý majster bývalej československej ligy (dvakrát s Košicami a dvakrát s Jihlavou) nehral NHL za milióny, aké dnes dostávajú už aj dvadsaťroční mladíci.

„Mal som zmluvu na stotisíc dolárov ročne. Z toho mi rovnú polovicu stiahla štátna agentúra Pragosport. Inak sa za socializmu nedalo vonku legálne hrať,“ dodáva známy dobrák od kosti, ktorý potom okúsil tvrdý legionársky chlebík v Nemecku, Švajčiarsku, Fínsku, Taliansku i Rakúsku.

S „Veslom“ si ušili bič

S Petrom Veselovským (37), s ktorým sa v roku 1992 na olympiáde v Albertville v drese bývalého Československa tešil z bronzovej medaily, sa na staré kolená stretol v Spišskej a obaja si postupom do Extraligy ušili na seba ďalší bič.

„Neviem, čo bude v ďalšej sezóne. Žiadnu zmluvu nemám. Letnú prípravu absolvujem podľa osvedčeného receptu - tenis a po ňom pivko s priateľmi,“ netají sa svojím obľúbeným nápojom hokejista so železným zdravím.

„Nikdy som neobľuboval žiadne iontové nápoje či kadejaké sladké malinovky. Pre mňa je najlepším regeneračným prípravkom dobré pivo. Potvrdili mi to aj lekári.“

„Ignác“ úraduje v Košiciach

Trio Lukáč-Rusnák-Liba označovali hokejoví experti za najlepší útok na olympiáde v Sarajeve 1984, kde ich ZSSR len so šťastím odsunul na striebornú pozíciu. Slovenský Igor mal vtedy vyšší kurz ako ruský velikán.

„Ľúto mi je pri spomienke na ďalšiu skvelú lajnu s Vodilom a Mirom Ihnačákom v Košiciach. Vtedy sme v lige nemali konkurenciu, no do reprezentácie sme spolu nemohli. Mirov brat Peter Ihnačák emigroval do Kanady, a to bola vtedy neprekonateľná prekážka. Vidíte, ako to „Ignácovi“ v Košiciach ide. A už mal štyridsaťdva!“

Igor Liba zrejme ešte potiahne svoju ďalšiu sezónu. Možno si na ľade počká na pätnásťročného syna Riša, praváka po otcovi, ktorý už prejde do dorastu. Dvanásťročná Saška Libová je nemenej šikovná pod basketbalovými košmi.

VOJTECH JURKOVIČ