Dnes musí takmer 1,2 mld ľudí prežiť jeden deň so sumou menšou ako jeden dolár. Na to, aby sa z tejto mizérie dostali, si ale zrejme budú musieť ešte počkať.

Generálny tajomník OSN Kofi Annan pred účastníkmi konferencie, ktorá sa zajtra končí, priznal, že rozvojová pomoc nedosiahne svoj cieľ. Veľkohubé závery miléniového summitu by totiž chceli podľa analytikov Svetovej banky takmer 100 miliárd dolárov rozvojovej pomoci ročne. Tie nie sú a ak by mali byť, tak by sa najprv museli dohodnúť dva najvyspelejšie regióny sveta - USA a Európska únia. Priority oboch blokov sa v boji proti chudobe rozchádzajú.

Amerika nedá skorumpovaným ani cent

Záverečným dokumentom konferencie má byť takzvaný konsenzus z Monterrey, ktorého návrh už ale niektoré účastnícke krajiny odsúdili.

Biely dom síce v utorok avizoval navýšenie svojej súčasnej rozvojovej pomoci vo výške 5 miliárd dolárov o ďalších 5 miliárd, odmietol však pristúpiť na presné kvóty a kalendár. Americkej delegácii sa to podarilo pretlačiť aj do záverečného dokumentu. Žiadne konkrétne záväzky pomoci pre rozvojový svet by sa v ňom nemali objaviť.

Americký prezident George Bush okrem toho podmienil pomoc od roku 2004 tým, že vlády prijímacích krajín zavedú poriadok. „Nemá zmysel dávať peniaze chudobným a skorumpovaným krajinám, pretože peniaze na pomoc u nich nepomáhajú ľuďom, ale elite,“ vyhlásil Bush.

EÚ s USA nesúhlasí

Predstavitelia EÚ sa preto do Washingtonu „obuli“. Komisár pre rozvoj Poul Nielson dokonca Američanom odkázal, že Monterrey „nie sú letné olympijské hry“. Rozhodnutie USA prispieť rozvojovému svetu síce privítal, zároveň však poznamenal, že EÚ venuje rozvoju 25 miliárd ročne. Washingtonu vytkol, že dáva málo, zatiaľ čo vojenský rozpočet bez váhania zvýšil o 55 miliárd dolárov.

Opieral sa pritom o fakt, že obyvatelia USA tvoria 5 percent svetovej populácie, vytvoria však 30 percent HDP sveta a na obranu venujú 40 percent svetových výdavkov dokopy.

Bush má nepochybne pravdu v tom, že veľká suma často končí vo vreckách skorumpovaných vládcov. Zabudol však povedať, že iné bohaté štáty (najmä EÚ) si tieto chyby pri rozdeľovaní pomoci uvedomujú a preto sa snažia dávať peniaze rôznymi formami priamo chudobným.

Kde je pravda?

Bush ale nehovoril do vetra, keď skloňoval skorumpované režimy. Inak by sa totiž nestalo, že hovorcom G-77 (skupiny najchudobnejších krajín sveta) sa v Monterrey stane ľavicový ultrapopulista - venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorého by mal dnes v Mexiku slovne podporiť aj kubánsky prezident Fidel Castro.

Ak majú zvýšenie rozvojovej pomoci žiadať títo ľavicoví bossovia, potom mal americký prezident vo svojom vyhlásení pravdu. Nič to však nemení na postavení tej miliardy ľudí, ktorá potrebuje pomoc. A v tom má zase pravdu Európa.

JURAJ TOMAGA