Dnes som si poprezeral stránku OKS. Mňa to naozaj zaujímalo najmä preto, že som zistil, že práve tu má OKS veľkú podporu. A ja sa tu cítim ako ryba vo vode, tak prečo nie? No, po prvé ma dostal zverejnený maskot. Už je to staršia správa, ale tá žaba škrtiaca bociana ma fakt dostala. Tak som sa už dlho nezasmial. Naozaj si to pozrite, stojí to zato.
Najviac ma však zaujala súťaž s témou "Môže sa liberál zniesť s konzervatívcom? Sú tie rozdiely neprekonateľné?" OKS vyhlásila súťaž o najlepšiu serióznu odpoveď. Uzávierka 27.5.2006. No, dokelu, mohol som to vyhrať. Ja totiž neviem najlepšiu odpoveď. Ja viem správnu. Môžu! Sú to predsa ĽUDIA a ľudia sa môžu zniesť. A nehovorte, že im v tom bráni rozdielne politické spektrum. O tom niečo viem.
Naša rodina je veľmi tradičná, teda veľmi konzervatívna.
Naozaj jej členovia držia spolu ako kliešte. Ak sa niektorému z nás deje krivda alebo má problém, naštartujeme sa všetci. Niekedy stačí len nejaký ten peniaz. Niekedy to chce rozhovor pri štrúdli. A niekedy to chce celkom zmeniť svoj okamžitý postoj alebo možno život. Jednoducho veľmi tradičné (hoci vlastne na slovenské pomery aj celkom netradičné). My držíme spolu a zatiaľ nás nerozdelil ani žiadny majetok.
Najlepšie je našu tradičnosť vidieť pri nejakých rodinných sviatkoch. A medzi nimi prím hrajú asi Vianoce. Viete čo, my sme všetci dosť zamestnaní, a teraz aj naše najmladšie netere. Ale v tieto dni by sme zrušili aj stretnutie s ... no, s hocikým, aby sme mohli byť spolu. Je to úžasné dobrodružstvo od prípravy jedálneho lístka. Začína sa už v júni, júli až po darčeky. Väčšina z nás ich nakupuje už od septembra. Skúste to niekedy, je to super. Tešíte sa na ich odovzdanie oveľa dlhšie. To je dosť konzervatívne.
Ak dlho nie je žiadny poriadny sviatok, tak môj švagor zahlási: príďte na grilovačku. A bude aj guláš a Mackovi povedz, že urobím taký zvlášť pre neho. Bože, on robí taký guláš...taký tradične konzervatívny.
Dobrou ukážkou konzervativizmu je aj Mackova mamina. Môžete si o tom myslieť, čo chcete, ale ona je moja rodina. Ona pravidelne a rada chodí každú nedeľu do ich kostola. Nikdy k tomu svoje tri deti nijako zvlášť nenútila, ale ona tam nachádza niečo, čo je pre jej život dôležité. A to je fajn. A hlavne je to také tradične konzervatívne.
Naša rodina je veľmi liberálna, taká naozaj liberálna.
Keď som bol malý, rástol som strašne rýchlo. Za niektoré mesiace aj štyri - päť centimetrov. Moje telo sa do výšky ťahalo oveľa viac než do šírky. Jednoducho bol som taký dengľavý. Ochraňovala ma moja sestra. Tak trochu jej to zostalo aj dnes, keď to už naozaj nepotrebujem. Ak v jej blízkosti poviete slovo buzerant, tak sa vám pokojne môže stať, že vám takú prišije, že sa vám hlava na krku zatočí. Ja som to videl na vlastné oči, ako kričala na kamarátkinho manžela.
"U nás sa na homosexuálov nenadáva. To si pekne zapamätaj. Dobre."
No to je veľmi liberálne.
Moja neter si testovala frajerov. Viedla ich po meste a len tak medzi rečou na nich vyblafla
"Aha, tu robí frajer môjho strýka."
Ona tvrdí, že by nemohla chodiť a tobôž nie žiť s netolerantným a zakomplexovaným ...
Veľmi liberálne.
Mackova mamina mi raz pri nedeľnom obede povedala, že je rada, že sa o jej syna postarám. Veľmi liberálne, hoci kto sa o koho stará...
Podľa mňa stačí. Je nad slnko jasnejšie, že liberáli a konzervatívci sa môžu nielen zniesť. Môžu sa milovať.
Dokelu - mohol som to vyhrať.
Autor: Roman Daniel Baranek
